Autor Psychosomatickej prvouky a psychiater RADKIN HONZÁK (79) má jasno ohľadne placeba jasno. „Lekári aj pacienti by sa mali naučiť, že placebo je neoddeliteľnou súčasťou lekárskej praxe, že je základom jej umenia a povýšením jej vedeckosti,“ cituje vo svojej knihe slová amerického lekára Jaya Katza, ktoré tento odborník na lekársku etiku vyslovil už pred tridsiatimi štyrmi rokmi. A hoci poznatky potvrdzujúce pozitívne účinky placeba aj samoozdravnú schopnosť organizmu neustále pribúdajú, placebo efekt stále stojí na okraji záujmu modernej medicíny.

Téma

​Mnohí ľudia považujú placebo za lož, podvod, v lepšom prípade za „nič“. Aká je teda jeho podstata?
Do medicínskeho slovníka sa placebo dostalo niekedy v 18. storočí ako prípravok, ktorý má pacienta skôr potešiť než liečiť. V súčasnosti je to nič, ktoré sa stáva niečím, alebo niečo, ktoré sa stáva ničím. „Niečo“ musíme pacientovi dať, tak mu dáme placebo, ktoré však vo farmakologickej štúdii predstavuje „nič“. Napriek tomu však v placebovej vetve takej štúdie môže dôjsť k spontánnemu zlepšeniu až uzdraveniu, ku kolísaniu klinického stavu či k návratu k priemeru. Placebo by malo byť definované ako akákoľvek terapeutická procedúra, či už látka alebo aktivita, ktorá je podaná buď úmyselne s cieľom vyvolať určitý efekt, alebo nevedomky, a má zásadný vplyv na príznaky alebo ochorenie alebo na pacienta, hoci objektívne nemá akýkoľvek vzťah k samotným ťažkostiam.

Môžete to opísať na príklade?
V 80. rokoch robili pokus s novou látkou proti bolesti s názvom fentanyl. V tom čase to bola bomba a vo vtedajšom západnom Nemecku sa rozhodli vyskúšať ho na zubnej poliklinike, kde pacientom po vytrhnutí osmičky mali podávať buď fentanyl, placebo, alebo naloxón. Naloxón je preparát, ktorý blokuje opioidné receptory, takže keď dáte niekomu opiát, aby mu ustúpila bolesť, naloxón ho v podstate zneutralizuje, takže to bolí ďalej. Potom však výskumníci prišli s tým, že nemali dosť peňazí a nepodplatili tých správnych ministerských úradníkov, takže im ten fentanyl nepovolili. Avšak štúdia pokračovala ďalej s placebom a naloxónom. Zubári trhali ďalej, pacienti zapisovali škálu bolesti a graf tej bolestivosti stúpal. Po dvoch mesiacoch prišli výskumníci s tým, že fentanyl sa vracia do hry. Pri ďalšom trhaní zubov sa ukázalo, že pacientov to bolí oveľa menej, aj keď reálne len tretina z nich mohla fentanyl skutočne dostať. A najkrajší na tej štúdii je fakt, že fentanyl v nej nikdy nefiguroval. Experti proste zubárom klamali. A napriek tomu to účinkovalo.

Ako je to možné? Lekár preniesol svoju vieru na pacienta?
O to, akým spôsobom to fungovalo, sa vedci dodnes sporia. A áno, jedna z teórií je, že keď si je lekár vedomý toho, že má k dispozícii mocný liek a verí mu, jeho účinok na pacienta tým ešte znásobí. Každý z nás, lekárov, má svojich dajme tomu osemnásť obľúbených liekov. A vy za mnou prídete a budete chcieť devätnásty, ktorý ja nemám vyskúšaný alebo s ním mám nedobrú skúsenosť. Takže vám poviem, aby ste si ho teda vzali, ale že mu veľmi neverím. V tom momente je celá evidence-based-medicine (medicína založená na dôkazoch, pozn. red.) v háji, pretože ta...