Naši predkovia sa bez vitamínových doplnkov obišli. Kedy a prečo sa vlastne ľudia začali usilovať o ich výrobu v podobe pilulky?
Ja by som začala čiastkovou otázkou, totiž prečo naši predkovia vitamínové tabletky vôbec nepotrebovali? Pretože sa na rozdiel od nás stravovali správne a využívali všetky prirodzené zdroje vitamínov, ktoré sú k dispozícii. Mäso mali raz, dvakrát do týždňa, inak jedli zemiaky, kukuricu, pohánku a, samozrejme, ovocie ako jablká, hrušky alebo slivky. A cez zimu kompóty a nakladanú zeleninu. Potreba vitamínových tabliet vznikla vo vyspelých krajinách, kde ľudia už nemali toľko času venovať sa správnej skladbe jedálnička.

​Hovoríte, že ľudia mali kedysi dostatok vitamínov. Ale vieme to iste? Dnes sme schopní nechať si deficit ľahko diagnostikovať z krvi. Túto možnosť však naši predkovia nemali.
To máte pravdu. Ešte pred dvadsiatimi rokmi napríklad nebolo možné zistiť nedostatok vitamínu D, pred tridsiatimi rokmi sme to nevedeli ani pri vitamínoch A a E. Na druhej strane naši predkovia mali skúsenosti svojich prapredkov, vitamíny si vedeli doplniť a podľa klinických príznakov vedeli, čo im pri daných ťažkostiach pomôže. Pri oparoch či prasknutých kútikoch nevedeli, aký vitamín im chýba, ale vedeli si poradiť tak, že svoj jedálniček upravili, v tomto prípade doň zaradili napríklad kvasnicovú nátierku. Slovo osteoporóza tiež nepoznali, prevenciou proti lámavosti kostí sa nezaoberali, pretože mali v jedálničku veľa mliečnych produktov a trávili veľa času vonku na slniečku.

Nazdávam sa, že tým slnkom narážate na vitamín D, je to tak?
Áno. Z rôznych zdrojov vyplýva, že zhruba 70 percent našej populácie má nedostatok vitamínu D. Tento vitamín získavame prevažne zo slnečného žiarenia či konzumáciou určitých potravín, prevažne rýb a rybích produktov. Dostatočná denná dávka v bežnej populácii sa pohybuje medzi 800 až 3 000 IU za deň (IU je medzinárodná jednotka pre množstvo účinnej látky, založená nie na hmotnosti, ale na nameranom biologickom pôsobení alebo účinku, pozn. red.). Málokto však má taký príjem. V lete je možnosť doplnenia vitamínu D o niečo ľahšia, pretože sa tvorí pri vystavení pokožky slnečným lúčom. U bežného dospelého pochádza 95 percent tohto vitamínu práve zo slnečného žiarenia a iba 5 percent z potravy. Pätnásťminútové slnenie by malo stačiť na vytvorenie potrebnej dávky na deň.

Lenže v skutočnosti to tak nie je.
Bohužiaľ, nie. Keď stretnete v lete mamičku s kočíkom, bude mať zatiahnutú striešku a cez ňu ešte prehodenú plienku, takže na dieťa nedopadne jediný slnečný lúč. Dospievajúcu mládež vonku nestretnete vôbec, sedí doma pri počítači alebo s telefónom. Ďalším problémom je používanie krémov s ochranou pred UV žiarením. Obavy z nádorového ochorenia kože neprispievajú k dostatočnej tvorbe vitamínu D. V lete, keď máme šancu si jeho zás...