Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
16.06.2019, 00:00

Nová hrozba na scéne: Nedostatok vitamínu D môže mať na svedomí mnoho civilizačných chorôb

  • Vitamíny. Odmalička vieme, že ich nájdeme v takmer každom ovocí či zelenine, a preto sme si zvykli nad ich konzumáciou veľmi nepremýšľať.
  • To platí len do chvíle, keď nás skolí chrípka či viróza a my sa narýchlo „zachraňujeme“ megadávkami „céčka“ a multivitamínovými tabletkami.
  • Naozaj môže nedostatok jediného vitamínu vykoľajiť chod celého organizmu? Niektoré takú moc skutočne majú.
  • Celosvetový nedostatok vitamínu D, o ktorom lekári bez preháňania hovoria ako o novej epidémii, môže mať podľa posledných štúdií na svedomí mnoho civilizačných chorôb.
  • „Má vplyv na priebeh diabetu, podieľa sa na zlepšení alebo zhoršení nádorového ochorenia či Alzheimerovej choroby,“ hovorí primárka MUDr. JANA ČEPOVÁ, Ph.D., MBA, z Ústavu lekárskej chémie a klinickej biochémie Fakultnej nemocnice v Motole.
  • Prečo multivitamínové tablety nespasia naše zdravie? A ktoré vitamíny, naopak, odporúča užívať v pilulkách?
Nová hrozba na scéne: Nedostatok vitamínu D môže mať na svedomí mnoho civilizačných chorôb
Zdroj: Shutterstock

Naši predkovia sa bez vitamínových doplnkov obišli. Kedy a prečo sa vlastne ľudia začali usilovať o ich výrobu v podobe pilulky?
Ja by som začala čiastkovou otázkou, totiž prečo naši predkovia vitamínové tabletky vôbec nepotrebovali? Pretože sa na rozdiel od nás stravovali správne a využívali všetky prirodzené zdroje vitamínov, ktoré sú k dispozícii. Mäso mali raz, dvakrát do týždňa, inak jedli zemiaky, kukuricu, pohánku a, samozrejme, ovocie ako jablká, hrušky alebo slivky. A cez zimu kompóty a nakladanú zeleninu. Potreba vitamínových tabliet vznikla vo vyspelých krajinách, kde ľudia už nemali toľko času venovať sa správnej skladbe jedálnička.

Hovoríte, že ľudia mali kedysi dostatok vitamínov. Ale vieme to iste? Dnes sme schopní nechať si deficit ľahko diagnostikovať z krvi. Túto možnosť však naši predkovia nemali.
To máte pravdu. Ešte pred dvadsiatimi rokmi napríklad nebolo možné zistiť nedostatok vitamínu D, pred tridsiatimi rokmi sme to nevedeli ani pri vitamínoch A a E. Na druhej strane naši predkovia mali skúsenosti svojich prapredkov, vitamíny si vedeli doplniť a podľa klinických príznakov vedeli, čo im pri daných ťažkostiach pomôže. Pri oparoch či prasknutých kútikoch nevedeli, aký vitamín im chýba, ale vedeli si poradiť tak, že svoj jedálniček upravili, v tomto prípade doň zaradili napríklad kvasnicovú nátierku. Slovo osteoporóza tiež nepoznali, prevenciou proti lámavosti kostí sa nezaoberali, pretože mali v jedálničku veľa mliečnych produktov a trávili veľa času vonku na slniečku.

Nazdávam sa, že tým slnkom narážate na vitamín D, je to tak?
Áno. Z rôznych zdrojov vyplýva, že zhruba 70 percent našej populácie má nedostatok vitamínu D. Tento vitamín získavame prevažne zo slnečného žiarenia či konzumáciou určitých potravín, prevažne rýb a rybích produktov. Dostatočná denná dávka v bežnej populácii sa pohybuje medzi 800 až 3 000 IU za deň (IU je medzinárodná jednotka pre množstvo účinnej látky, založená nie na hmotnosti, ale na nameranom biologickom pôsobení alebo účinku, pozn. red.). Málokto však má taký príjem. V lete je možnosť doplnenia vitamínu D o niečo ľahšia, pretože sa tvorí pri vystavení pokožky slnečným lúčom. U bežného dospelého pochádza 95 percent tohto vitamínu práve zo slnečného žiarenia a iba 5 percent z potravy. Pätnásťminútové slnenie by malo stačiť na vytvorenie potrebnej dávky na deň.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.