Je pravda, že Slovensko má zhruba 500 kilometrov jaskýň?
Môže byť, veď najdlhšia slovenská jaskyňa má 41,163 kilometra, je to Demänovský jaskynný systém. A keby sme zrátali všetky jaskyne v Demänovskej doline, tak by to bolo aj viac ako 70 kilometrov.

​

Jedna jaskyňa je dlhá 41,163 kilometra?
Áno. Dohromady je na Slovensku vyše 7 242 objavených jaskýň a počet sa stále zvyšuje, lebo každý rok máme objavených zopár nových.
Mnohé jaskyne majú úzke prielezy, komíny, všade trčia skaly.

Je jaskyniar človek, ktorý je stále roztrhaný, krvavý, samá modrina ako po bitke?
Stáva sa to. Začiatočníci jaskyniari majú modriny nasekané jednu za druhou úplne všade, ale čím je človek skúsenejší, modriny a krvavé šrámy ubúdajú, lebo sa naučí lepšie sa pohybovať v úzkych priestoroch. Ale aj tak sú doudieraní, lebo niektoré jaskyne doslova hryzú a sú aj také priestory, že si treba dať dolu prilbu, aby prešla hlava. Jaskyniari sa bežne zaseknú a nevedia ďalej postupovať.

V dlhých jaskyniach musí byť človek aj niekoľko dní. Koľko sa dá dnu vydržať?
Hovorí sa, že by tam nemal byť viac ako 3 – 4 dni, lebo potom začne pracovať psychika, navyše dnu nie je striedanie svetla a tmy, postupne sa stráca pojem o čase a rozhodí sa biorytmus. Jaskyniar určite nesmie mať klaustrofóbiu, ale zvyknem hovoriť, že keď sa už niečo deje, netreba sa báť, lebo tam sa bojuje o život a na klaustrofóbiu nie je čas. Platí príslovie, že dnu môžeš, ale von musíš. Jaskyniar musí byť tiež trpezlivý a nesmie panikáriť, lebo ak v úzkom priestore spanikári, zrýchli sa mu dych, zväčší sa hrudník, čo mu spôsobí ďalšie ťažkosti.

Kto sú vlastne jaskyniari?
Sú z rôznych skupín, množstvo jaskyniarov je aj z našej fakulty – geológovia, chemici a ďalší. Ale akurát sme s kamarátom debatovali, že normálneho jaskyniara človek nestretne, v jaskyniarovi musí byť istý druh šialenstva. Na Slovensku je asi necelá tisícka jaskyniarov, ale aktívnych, ktorí chodia do jaskýň, je možno slabá tretina. Niektorí sú kopáči, pre nich je príjemná víkendová aktivita, keď otvárajú jaskynný priestor, v ktorom sa niekde treba cez zával prekopať. Je to baníčina, tvrdá drina, ale majú ju radi, treba sa niekde preplaziť, vybudujú si lanovky na ťahanie materiálu na povrch, upravia terén okolo jaskyne. Potom sú takí, čo to berú vážnejšie a chodia na expedície aj do zahraničia, tí to ponímajú športovejšie, čiže sa venujú speleoalpinizmu.

Stáva sa, že v jaskyniach sa zrútia balvany a ohrozia ľudí?
Stáva, v tatranskej jaskyni Mesačný tieň počas prieskumných prác vybudovali viacero bivakov. V jednom z bivakov sa počas ich neprítomnosti zrútil na stan balvan a pochoval ho, bivak prakticky zanikol. Vo svete sú aj ťažké záchranné akcie, v Alpách bol prípad v jaskyni Riesending, v ktorej v tisícmetrovej hĺbke spadol väčší šuter jaskyniarovi na hlavu a spôsobil mu krvácanie do mozgu.

Zachránili ho?
Stovky záchranárov ho ťahali von 11 dní, podarilo sa a prežil. Bola to jedna z najväčších záchranných jaskyniarskych akcií v dejinách. Ešte väčšia bola vlani v Thajsku, kde zatopilo jaskyňu, v ktorej bolo 12 mladých futbalistov s trénerom, zachraňovali ich 17 dní.

To bola akcia, ktorú sledoval celý svet, a hneď aj boli názory, že nemal čo do jaskyne tých chlapcov vodiť, iní zasa tvrdili, že je hrdina, ktorý udržal deti pri živote.
Oni išli do jaskyne na výlet, ale po daždi stúpla voda a zalialo tzv. sifón, čiže chodbu, ktorá sa stočí dole, potom hore, a nemali...