UNESCO ju radí medzi najkrajšie jaskyne na svete. Podzemný priestor plný úzkych uličiek, ľadových stĺpov, stalagmitov a vodopádov smieme obdivovať už storočie a pol. A to najmä vďaka banskému inžinierovi s talianskymi koreňmi, ktorý však celý život prežil v Dobšinej – a pred sto rokmi v tomto gemerskom mestečku aj zomrel.
Poďte dole za mnou!
„Otvor miestni obyvatelia odjakživa nazývali ‘ľadovou dierou‘. Chodili okolo nej ešte začiatkom storočia a dúfali, že sa na okraji diery objaví aj nejaké zlato či šperky. Nestalo sa tak,“ píše maďarský autor a súdobý lekár v Dobšinej János E. Pelech v publikácii s názvom Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa z roku 1878.
Eugena Ruffínyiho, čerstvého držiteľa titulu banský inžinier z prestížnej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, na nej priťahovalo čosi úplne iné: dovtedy nikým nevidené vnútro. Preniknúť doň si žiadalo nielen odvahu, ale aj rozvážnosť.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.