Vybrať sa do sveta na pionieri znie dosť bláznivo, ale vybrať sa na pionieri do Afriky znie ešte bláznivejšie. Prečo vás lákalo prejsť krížom cez čierny kontinent?
Každý cestovateľ vám povie, že Afrika je iná ako zvyšok sveta, a každý cestovateľ ju túži navštíviť. Aj mňa odjakživa lákala, plánoval som sa tam vydať už skôr, ale vyhralo Aralské jazero, ku ktorému sme išli na pionieroch v roku 2010. Ono totiž vysychá a chceli sme ho vidieť ešte pred tým, ako zmizne z povrchu zemského. Hoci, možno ho zachránia, keďže ho napúšťajú...

​Koľko kilometrov je to k Aralskému jazeru?
Nachádza sa na hranici Kazachstanu a Uzbekistanu, z Banskej Bystrice to bolo zhruba 10-tisíc kilometrov. Do Afriky sme sa napokon vybrali až o sedem rokov neskôr.

A prečo ste sa rozhodli ísť na pionieroch?
Jasné, že sme mohli ísť na niečom inom ako na „pinčloch“, ale chceli sme ľuďom ukázať, že človek nepotrebuje super nadupaný stroj ani veľa peňazí, ak si chce plniť sny. Kedysi som túžil mať motorku, ale nemal som na ňu peniaze. S kamarátom Rasťom sme si vtedy kúpili dva pioniere. Ten môj bol v luxusnom stave, stál 5 000 korún, čo je v prepočte 170 eur. Rasťov stál tritisíc korún, teda sto eur. Vybrali sme sa na cestu okolo Slovenska, zrazu oproti nám ide motorkár a zakýval nám. Tiež sme mu odkývali a hovorím si, fíha, veď my patríme k motorkárom! (smiech)

Vaša trasa viedla východnou časťou Afriky, niektoré tamojšie krajiny nepatria k najbezpečnejším...
Keď sme trasu plánovali, tak sme sa snažili zistiť si o daných krajinách čo najviac. Pravdou je, že v afrických štátoch sa situácia môže veľmi rýchlo a nečakane zmeniť. Ak by sme tú istú trasu chceli absolvovať dnes, tak napríklad cez Sinaj už neprejdeme, ovládli to tam islamskí militanti. Nedostali by sme sa zrejme ani cez Sudán, kde je vojenský prevrat.

Boli ste pripravení aj na možnosť, že trasu zmeníte?
Ani nie, pretože ak sme chceli cestovať po východnom pobreží, tak sme nemali veľmi ako trasu posunúť ani smerom na západ, ani smerom na východ. Tie krajiny, cez ktoré sme šli, boli v tom čase najstabilnejšie.

Ktoré krajiny konkrétne ste prešli?
Vyrazili sme z Banskej Bystrice, išli sme do Izraela a odtiaľ cez Sinaj do Egypta. Ten sme prešli expresne rýchlo, miestne úrady nám pridelili policajný konvoj, ktorý nás odprevadil až k sudánskym hraniciam. Po Sudáne nasledovali Etiópia, Keňa, Tanzánia, Malawi, Mozambik, Svazijsko a napokon Južná Afrika, na jej najjužnejšie položenom mieste Strelkový mys sa naša cesta končila. Ja som žiadnu z nich nevnímal ako extrémne nebezpečnú, ale pravda je, že párkrát nám lepilo.

Kedy napríklad?
Paradoxne vtedy, keď nám lepiť nemalo. V Etiópii nás predbehol pikap s asi desiatimi mužmi, každý z nich mal v ruke kalašnikov a zahalení boli dekam...