Prečo obdobiu, v ktorom žijeme, hovoríte pseudoekologické?
Všetci vieme, že existuje problém so životným prostredím a snažíme sa svet využívať tak, aby nás to nebolelo. Volíme pritom často kroky, ktoré vyzerajú ekologicky, ale vlastne veľmi ekologické nie sú. Pseudoekologickosť spočíva v tom, že upokojujeme svoje svedomie, no nezlepšujeme životné prostredie. Typickým príkladom sú biopalivá, ktoré pridávame do benzínu, ale vlastne ich ekologická stopa je pomerne výrazná, nehľadiac na to, že ich výroba zaberá pôdu, na ktorej by bolo možné pestovať potraviny. Ďalšia pseudoekologická záležitosť je elektromobilita, keďže výroba lítiových batérií je náročná. Ekologické by bolo mať na záhrade alebo streche paneláka nabíjací panel a k nemu pripojený, povedzme, elektrobicykel. Keď sa urobí dobre recyklácia elektrobicykla, je to už čistá a dobrá voľba a mestu to skutočne pomôže – bude menej oxidu dusíka, a teda oveľa menšie znečistenie mesta. Bez záujmu verejnosti, mimochodom, nedávno prebehla správa profesora Radima Šráma o meraní oxidu dusného na asi 200 miestach v Prahe.

​Môžete vysvetliť, čo tento plyn spôsobuje?
To je látka, ktorá spôsobuje takmer čokoľvek – od nižšieho vývoja mozgu u detí až po menšiu pohyblivosť spermií. A ukázalo sa, že jej koncentrácie v centre Prahy sú trojnásobne vyššie, než by mali byť. Iný príklad pseudoekologickosti predstavuje nemecká energetika, ktorá chce čoskoro odstrániť jadrové elektrárne a následne pomerne rýchlo aj tie uhoľné. V skutočnosti však emisie CO2 – oxidu uhličitého – v Nemecku sú v rámci Európy každý rok na rekordnej výške. Ďalšia vec, ktorá je veľmi ekologická, a pritom sa o nej veľa nehovorí, je kupovať menej vecí. Pri zdroji mnohých problémov stojí reklama, ktorá sa podľa mňa stáva ideológiou, ktorá vás núti k spotrebe, teda ku zvyšovaniu emisií aj so všetkými dôsledkami na chudobných ľudí. Kedysi sa rozlišovalo medzi zabitím nožom na krátku vzdialenosť a zastrelením na dlhú vzdialenosť, a tu je tá vzdialenosť síce ešte väčšia, ale cez klimatickú zmenu skutočne zabíjame a následky našej spotreby sa dajú prepočítať aj na mŕtvych ľudí alebo deti.

Aká osveta zaberie na Stredoeurópana, aby zmenil správanie?
Prvá možnosť je o tom hovoriť. Nič sa síce nedeje, ale má to význam v tom, čomu antropológovia hovoria predpripravená evolúcia. To znamená „ešte nedošlo k zmene, ale už sa pracuje na riešení“. Predpripravenou evolúciou bol napríklad prechod na počítače v roku 1989. Ten prechod bol rýchly a elegantný vďaka tomu, že tu fungovali skupiny ľudí, ktoré sa tým dlho zaoberali, bol to ich koníček, a boli pripravené na zmenu zareagovať. Sám si niekedy hovorím, že už o tom hovoriť nebudem, pretože si uvedomujem, že dnes pokojne môžu byť publikované rovnaké prognózy, aké vychádzali pred 20 rokmi, pretože sa nič nestalo. Človek je prispôsobený tak, že neverí slovám, ale skúsenosti. Čiže len vtedy, ak máte skúsenosť, že je v lete viac horúco, než bývavalo, tak s tým niečo robíte.

Zaznamenali sme merania, podľa ktorých bol tohtoročný júl rekordne teplým mesiacom. Existujú odhady, kam to môže viesť?
Vyšla napríklad podrobná mapa podnebia v európskych mestách v roku 2050 a Praha je na tom podľa nej tak, že celkové zvýšenie teploty je 1,8 stupňa Celzia, čo je pomerne málo, pretože zvýšenie o jeden stupeň už je za nami. Lenže v letných mesiacoch v júli a auguste sa počíta so zvýšením priemernej teploty až o šesť stupňov! Pred dvoma rokmi, teda pred tými vlnami horúčav, iná štúdia tvrdila, že oteplenie najviac postihne Štokholm a Prahu.

Čo si o tých prognózach myslieť?
Človek má tendenciu nebrať ich vážne. A pri čítaní 20 rokov starých analýz vidím, ako sa tam stále opakuje nerovnomernosť a náchylnosť na sucho... Zároveň sa však ukázalo, že keď sa robili metaanalýzy klimatických prognóz, teda vzali sa len tie najdôležitejšie údaje bez extrémnych horných a dolných piatich percent, tak sa ukázalo, že aj štúdie, ktoré boli považované za alarmujúce, nedocenili situáciu. Dnes sú vedci oveľa ďalej. Aj modely vývoja sú ďalej a prakticky zmizol takzvaný vedecký alarmizmus. Vedci sú po škandáloch okolo Manna opatrní, aby sa vyjadr...