Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
29.11.2019, 13:53

Pravdivý príbeh knihovníčky z Osvienčimu. Čo sa naozaj stalo štrnásťročnej Dite Krausovej?

  • V decembri 1943 bola spolu s rodičmi prevezená z českého Terezína do poľského Osvienčimu-Brzezinky.
  • Na blok BIIb, na miesto, ktoré nemalo v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch obdobu. 
  • Väzni tu neprechádzali obvyklou selekciou a celé rodiny zostávali pohromade. Išlo o takzvaný rodinný tábor. DITA KRAUSOVÁ (90) sa dostala ako výpomoc na detský blok, ktorý zriadil jeden z väzňov, nemecký Žid Fredy Hirsch.
  • Ten jej zveril niekoľko zakázaných kníh a urobil z nej knihovníčku. Mala 14 rokov.
  • Jej príbeh inšpiroval španielskeho spisovateľa Antonia G. Iturbeho na napísanie románu Osvienčimská knihovníčka.
  • Všeličo však trochu prikrášlil či zdramatizoval. Ako to s ňou teda bolo naozaj?
Pravdivý príbeh knihovníčky z Osvienčimu. Čo sa naozaj stalo štrnásťročnej Dite Krausovej?
Zdroj: MAFRA/ Petr Kozlík

Nakoľko je príbeh v knihe Osvienčimská knihovníčka, ktorý sa inšpiroval vaším životným príbehom, pravdivý a nakoľko je to fikcia?
Antonio G. Iturbe pridal do príbehu napätie, aby to vyzeralo, že som bola v neustálom nebezpečenstve, ale tak to nebolo. Nebola som vo väčšom nebezpečenstve ako ostatní. Všetci sme boli v ohrození života, ale on to napísal tak, že ja obzvlášť.

Aké sú teda vaše spomienky? Ako spomínate na príchod do Osvienčimu?
To bol jeden z najhorších momentov v mojom živote. Vo chvíli, keď nás v Terezíne naložili do vlaku, sa pre mňa začal holokaust. V Terezíne nám ešte ponechali akúsi dôstojnosť, o tú sme však vo vlaku okamžite prišli. V dobytčáku sme boli napchatí, bolo tam jedno vedro ako záchod a na ceste sme boli deň, noc a deň. Keď sme dorazili do Osvienčimu, otvorila sa brána, na ostro osvetlenej rampe stáli esesáci s vlčiakmi. Holohlaví väzni v pruhovaných šatách nás bili palicami, aby sme vystúpili. Vyskakovali sme na rampu, batožina zostala vo vagóne. A s ňou aj tí, ktorí počas cesty zomreli. Bol december a hlboko pod nulou. Napriek tomu sme sa museli vyzliecť a osprchovať v studenej vode. Šatstvo nám zobrali a namiesto neho nám pohádzali handry, staré oblečenie po väzňoch, ktorí už dávno zomreli. Potom prišlo na rad tetovanie čísel. Následne nás z hlavného tábora odviedli pozdĺž plota s ostnatým drôtom do tábora BIIb, čo bol rodinný tábor.

Ako to tam vyzeralo?
V bloku bolo 32 drevených barakov. A latríny, kuchyňa a administratívna budova. Domy nemali okná, boli to konské stajne. A v nich trojposchodové postele, napchaté ľuďmi.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.