Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
21.12.2019, 00:00

Stres môže byť aj dobrý. Ako sa však brániť tomu zlému?

  • Stres je obranný systém nášho organizmu, ktorý má za úlohu vyburcovať nás k adekvátnej reakcii.
  • Napríklad zbystriť naše zmysly, vypnúť v tele v danom okamihu všetko nepotrebné, aj imunitu, pocit hladu alebo sexuálny pud, napumpovať všetku energiu do svalov a pripraviť sa na boj alebo útek.
  • Lenže... Keď sa to deje príliš často alebo permanentne, organizmu to začne škodiť.
  • „Krátkodobo stres zbystruje zmysly a pomáha nám vyrovnať sa napríklad s následkami zranení, dlhodobo je však ale pre nás v podstate toxický,“ hovorí známy psychiater prof. MUDr. CYRIL HÖSCHL (70), DrSc.
  • Ako teda rozoznať dobrý stres od toho zlého?
  • A akým spôsobom ovplyvnili to, či budete zvládať stresové životné situácie, vaši rodičia?
Stres môže byť aj dobrý. Ako sa však brániť tomu zlému?
Zdroj: Shutterstock

Stres má v podstate za úlohu chrániť nás pri nebezpečenstve. Napriek tomu má úplne opačnú, hrozivo negatívnu povesť...
Áno, hovorí sa o stresovej dobe, o stresom podmienených chorobách a civilizačných chorobách, ktoré stres ovplyvňuje. Pritom paušálne tvrdenie, že je stres škodlivý, má asi takú logiku ako tvrdiť, že je škodlivý pohyb.

Prečo prirovnávate stres práve k pohybu?
Stres je prevažne zdravý, len ho, aby sme boli poctiví, musíme deliť na „dobrý“, teda eustres (pozitívna záťaž, ktorá v primeranej miere stimuluje jedinca k vyšším alebo lepším výkonom, pozn. red.) a „zlý“, čiže distres (nadmerná záťaž, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať u neho ochorenie, alebo dokonca aj smrť, pozn. red.). Prirovnanie k pohybu sa mi páči preto, že keď povieme, že pohyb prospieva, tak máme pravdu, ale len do chvíle, než ideme behať, keď je vonku mínus desať stupňov, my máme zápal pľúc a 40-stupňovú horúčku. V takom prípade nás ten beh zabije. A podobne je to aj so stresom.
Ale beh môže byť nebezpečný aj pre zdravého človeka. Keď to jednoducho preženie, keď nemá natrénované a dá si 10 kilometrov z „voleja“ a ešte na doraz.

Je aj tu podobnosť so stresom? Čo sa stane, keď sme v živote málo vystavovaní stresovým situáciám?
Po prvé, strácame proti nim odolnosť a strácame tiež schopnosť adaptovať sa v náročných životných situáciách. Potrebujeme si nacvičiť nejaké prispôsobovacie mechanizmy vyrovnávania sa s problémami. Tie sú v psychológii odvodené buď od agresie, teda také to „preliezť, preskočiť, ale nepodliezť“, alebo od úniku. Teda poprieť, vytesniť, strčiť hlavu do piesku. Z tejto garderóby vyrovnávacích techník si v rôznych životných situáciách vyberáme, a čím ju máme pestrejšiu, tým sme v zložitom svete schopnejší sa orientovať a prispôsobiť sa mu. Rad porúch tak môže vyplývať napríklad aj z toho, že máme túto garderóbu zúženú a používame nesprávne prevleky a na nesprávnom mieste.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.