Spoznávate fúzatého mladíka na fotke z roku 1978?
(Usmieva sa) Samozrejme, veď je to moja prvá rozprávka, ktorú som nakrúcal – Zhŕňajova nevesta. Mal som 22 rokov, akurát som končil VŠMU. Zhŕňajovu nevestu hrala Zuzka Kronerová a jej lakomého manžela Vlado Müller. A tie fúzy? To bola vtedy taká móda, podobne ako sa dnes nosia husté brady.

​Spomínate si, o akej kariére sníval ten mladý herec, ktorý práve končil školu?
Ten mladík ešte do detailov nevedel, čo ho čaká, ale už vtedy vedel, že herecké povolanie bude milovať. Dodnes to tak je, teším sa z každej hereckej príležitosti, z každej roly. Ešte si spomínam, že už vtedy som mal veľké ambície – túžil som dostať sa do Slovenského národného divadla.

To sa vám o pár rokov splnilo.
Áno, v Činohre SND pôsobím od roku 1980. Keby som mal pevnejšie nervy, tak som mohol byť v SND o dva roky skôr. Totiž, ja som mal prisľúbené, že ma vezmú už v roku 1978, keď som skončil školu, ale stále mi nechodil akceptačný list. Napokon som podpísal zmluvu s Novou scénou, kde o mňa mali záujem, a just v ten deň mi prišiel akceptačný list z SND. Rok som bol teda na Novej scéne, potom som šiel na vojnu a po vojenčine som prijal angažmán v národnom.

Vy ste už vtedy mali popri divadle aj veľa televíznych príležitostí...
Ktorý herec netúži byť na filmovom plátne či televíznej obrazovke? V zahraničí to býva tak, že sú herci divadelní, televízni, filmoví a dabingoví. U nás všetci robia všetko, nijako sa to nedelí. Pravdou je, že v tom čase sa nakrúcalo veľa filmov, takže príležitostí bolo dosť. A vznikali také dobré veci, že sa dodnes vysielajú, napríklad spomínaná Zhŕňajova nevesta.

Presuňme sa do ďalšej dekády. Je rok 1987, z tohto obdobia máme v archíve fotku z filmu Južná pošta. Ako si spomínate na ten?
To bol veľmi zaujímavý televízny film, ktorý režíroval Stano Párnický. Hrala v ňom Zdena Studenková, Magda Vášáryová, Jirka Bartoška. V jednej scéne som šoféroval motorku sajdku, ktorá sa veľmi ťažko ovládala v zákrute. Šiel som po ceste, na ktorej bola zákruta, ale nevytočil som to a skončil som aj s motorkou v jazere. Takmer som sa utopil (smeje sa). Rekvizitári ťahali motorku, ktorá zostala zapichnutá v bahne, ostatní mňa. Predstavte si, že tá motorka potom ďalej jazdila, len ju museli trochu vyčistiť.

To už ste mali 32 rokov, mnoho hereckých skúseností. Viete si vybaviť, čo ste si vtedy mysleli?
Stále to isté – herecké povolanie bolo pre mňa to správne. V tom čase som už hral v národnom dosť veľké roly, napadá mi napríklad Strindbergova Slečna Júlia, to bolo mimoriadne predstavenie. Hlavnú rolu hrala Zdena Studenková, ja som v predstavení alternoval s Mišom Dočolomanským. Tie roky, to bola radosť zo života, nič ma netrápilo, všetko sa mi darilo. Dcéra Lea mala štyri roky, krásny detský vek...