Ako to teda funguje konkrétne pri migréne?
Patofyziológia migrény je doteraz objasnená len čiastočne, je to veľmi zložité, lebo sa všetko odohráva na biochemickej úrovni. Vieme, že migréna vzniká v „migrénovom centre“ v mozgovom kmeni, ktorý majú migrenici vzrušivejší – hyperexcitabilný. Dôjde k jeho podráždeniu, potom sa uvoľnia neuromediátory – neuropeptidy –, je ich niekoľko a stále sa objavujú nové, no najdôležitejšiu úlohu majú sérotonínové, ktoré odštartujú ďalší proces. A výsledkom je ovplyvnenie krvného prietoku. Dôvodom bolesti je vazokonstrikcia a vazodilatácia ciev, teda ich sťahovanie a rozťahovanie, a vznik takzvaného sterilného neurogénneho zápalu. A to všetko je mozgom vyhodnotené ako bolesť.

​Cievy môžu bolieť?
Stiahnutím a rozšírením cievy sa podráždia nervy, ktoré ich riadia, a tie vedú vzruchy do centra bolesti a tento akt je vnímaný bolestivo, podobne ako pri svaloch.

Dalo by sa to operovať?
Nie, lebo všetko prebieha na biochemickej a cievnej úrovni a je do toho zapojený celý mozog. Bolesť nie je lokalizovaná a nie je spôsobená niečím, čo by sa operatívne dalo odstrániť.

Mohli by sme teda povedať, že mozog vtedy pulzuje?
Pocit pulzovania spôsobuje vlna bolesti, ktorá sa začína v záhlavnom, teda okcipitálnom laloku, odkiaľ sa šíri postupne do čelovej oblasti, do oblasti tváre a postupne do celej hlavy.

Vie pacient vycítiť, že sa blíži záchvat?
Väčšina migrenikov máva bolesť hlavy bez takzvanej aury a prvým príznakom je samotná bolesť, u niektorých sa však vyskytuje migréna s aurou. Je to predzvesť záchvatu, ktorá sa prejavuje rôznymi neurologickými prechodnými príznakmi, najčastejšie zrakovými. Môže ísť o rôzne svetelné záblesky, iskriace obrazy, ale aj precitlivenosť na pachy a dotyk, zníženú citlivosť či reč...