Pán profesor, zaoberáte sa duševným zdravím, čo robíte pre to vlastné?
Snažím sa odpočívať. A cvičím kung-fu. Dobrý kompenzátor každodenného stresu je napríklad aj taiči (ďalšie východné bojové umenie, ale momentálne skôr súbor cvičení, pozn. red.). Žijeme vo výrazne zložitejšej spoločnosti ako naši predkovia a je dobré na to myslieť. Výrazný potenciál na udržanie duševného zdravia, ale aj v liečbe duševných porúch, majú tiež meditácie. V súčasnosti jeden z najpopulárnejších typov psychoterapie s dobre zdokumentovanou efektivitou je napríklad mindfulness (v preklade všímavosť; základom meditačných cvičení je opakované upriamenie pozornosti k tomu, čo práve prežívate, pozn. red.) – vychádza z budhistickej meditácie a využíva schopnosti našej mysle na liečbu.

​Hovoríte, že žijeme v zložitejšej spoločnosti. Ako ovplyvňujú náš mozog digitálne technológie?
Na jednej strane rozširujú náš potenciál. Na druhej strane je tu nebezpečenstvo, že náš mozog zlenivie, ak nejaká digitálna technológia zastúpi v riešení určitého problému našu mentálnu funkciu a my ju prestaneme aktívne používať. Všeobecne platí, že to, čo sa v mozgu nevyužíva, má tendenciu zaniknúť alebo sa oslabiť. V okamihu, keď začnete využívať napríklad digitálnu navigáciu, oslabujete svoju schopnosť orientácie v priestore. Pred dvoma rokmi sme dokončili štúdiu, ktorá sa tým zaoberala. Mali sme skupinu ľudí, ktorá začala používať navigáciu v okuliaroch rozšírenej reality (reálny obraz sveta doplnený počítačovo vytvorenými objektmi, pozn. red.). Nasadili si tieto okuliare, kedykoľvek išli po meste, zadali cieľ a nechali sa viesť prístrojom, ktorý mali na očiach. Ten ich potom navigoval šípkou. Už po troch mesiacoch u nich došlo k zmene funkcie hippocampu, čo je časť mozgu, v ktorej je do značnej miery sústredená naša orientácia v priestore. Zistili sme oslabenie spojov z hippocampu do ďalších oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na navigácii. A rovnaké to môže byť pri používaní rôznych iných aplikácií a technológií. Musíme s tým teda narábať opatrne.

Ako funguje náš mozog? Je pravda, že máme v hlave celkom výkonné počítače?
Základným stavebným kameňom nášho mozgu je nervová bunka, teda neurón. Nervový systém sa skladá približne zo 100 miliárd neurónov a každý z nich funguje ako počítačový procesor, ktorý je však pomerne pomalý. To, čo je podkladom unikátnej a veľkej výpočtovej kapacity nášho mozgu v spracovaní informácií, je fakt, že nervové bunky sú zapojené v paralelnom režime, a teda fungujú súčasne.

Ako lekár vidíte ľuďom do hlavy. Čo už vieme o ľudskej mysli?
Najviac vedomostí pribudlo v oblasti lokalizácie rôznych duševných schopností a funkcií v mozgu. Už vieme, že mozog nefunguje ako súhrn aktivít jednotlivých regiónov, teda záhybov mozgu. Že sú v ňom prepojené jednotlivé siete aj napríklad 15 centimetrov vzdialených oblastí, ktoré sú zodpovedné za nejakú činnosť alebo funkciu. Vieme tiež, že tieto siete môžu byť pri duševných ochoreniach narušené.

Čo je teda pre vedcov ešte stále veľkou záhadou?
Ako presne súvisí fyziologická aktivita mozgu s naším subjektívnym zážitkom, teda vzťah medzi mozgom a mysľou. Stále tápeme v tom, ako nervové tkanivo svojou fyziologickou činnosťou produkuje vedomý obsah. To, že cítime lásku, bolesť, hnev... Keď sa snažíme zistiť, ako mozog produkuje myšlienku, stále narážame na zásadnú bariéru. Sme schopní popísať, že napríklad sledovanie filmu je spojené s vyššou alebo nižšou aktiváciou v určitej oblasti mozgu. No toto meranie nám nič nepovie o tom, ako vlastne neuróny produkujú vedomie.

Čo je pravdy na tom, že využívame len 10 % našej mozgovej kapacity?
To je asi najväčší mýtus o ľudskom mozgu. Keď sa niekoho spýtate, ako na to prišiel alebo kto to spočítal, nikto nie je schopný odpovedať. Kým nebudeme vedieť, ako súvisí fyziologická činnosť mozgu s našimi mentálnymi stavmi, je táto otázka bezpredmetná.

Tiež sa hovorí, že niektorí ľudia viac využívajú ľavú a niektorí pravú mozgovú hemisféru, že tú ľavú používajú viac pragmatici a pravú viac umelci...
Pravá hemisféra je viac zapojená do rôznych emočných a intuitívnych činností, zatiaľ čo ľavá je spojená s exaktným používaním jazyka a s vyššími kognitívnymi (poznávacími) funkciami. Táto forma špecializácie hemisfér do značnej miery platí. ...