Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
15.03.2020, 00:00

S mozgom sa spája množstvo záhad a mýtov. Čo o ňom vlastne vieme?

  • Pôvodne chcel byť profesor MUDr. JIŘÍ HORÁČEK (53), Ph.D., biológom, nakoniec sa však stal neurovedcom a psychiatrom.
  • Okrem toho, že lieči duševné choroby, skúma hlbiny nášho mozgu.
  • „Nervový systém sa skladá približne zo 100 miliárd neurónov a každý z nich funguje ako počítačový procesor. To, čo je podkladom unikátnej a veľkej výpočtovej kapacity nášho mozgu v spracovaní informácií, je fakt, že nervové bunky sú zapojené v paralelnom režime a fungujú teda súčasne,“ hovorí.
  • Čo všetko o mozgu ešte nevieme? Čo znamená emočné značkovanie? Prečo cukor, tuk a soľ fungujú ako slabšie drogy?
S mozgom sa spája množstvo záhad a mýtov. Čo o ňom vlastne vieme?
Zdroj: Shutterstock

Pán profesor, zaoberáte sa duševným zdravím, čo robíte pre to vlastné?
Snažím sa odpočívať. A cvičím kung-fu. Dobrý kompenzátor každodenného stresu je napríklad aj taiči (ďalšie východné bojové umenie, ale momentálne skôr súbor cvičení, pozn. red.). Žijeme vo výrazne zložitejšej spoločnosti ako naši predkovia a je dobré na to myslieť. Výrazný potenciál na udržanie duševného zdravia, ale aj v liečbe duševných porúch, majú tiež meditácie. V súčasnosti jeden z najpopulárnejších typov psychoterapie s dobre zdokumentovanou efektivitou je napríklad mindfulness (v preklade všímavosť; základom meditačných cvičení je opakované upriamenie pozornosti k tomu, čo práve prežívate, pozn. red.) – vychádza z budhistickej meditácie a využíva schopnosti našej mysle na liečbu.

Hovoríte, že žijeme v zložitejšej spoločnosti. Ako ovplyvňujú náš mozog digitálne technológie?
Na jednej strane rozširujú náš potenciál. Na druhej strane je tu nebezpečenstvo, že náš mozog zlenivie, ak nejaká digitálna technológia zastúpi v riešení určitého problému našu mentálnu funkciu a my ju prestaneme aktívne používať. Všeobecne platí, že to, čo sa v mozgu nevyužíva, má tendenciu zaniknúť alebo sa oslabiť. V okamihu, keď začnete využívať napríklad digitálnu navigáciu, oslabujete svoju schopnosť orientácie v priestore. Pred dvoma rokmi sme dokončili štúdiu, ktorá sa tým zaoberala. Mali sme skupinu ľudí, ktorá začala používať navigáciu v okuliaroch rozšírenej reality (reálny obraz sveta doplnený počítačovo vytvorenými objektmi, pozn. red.). Nasadili si tieto okuliare, kedykoľvek išli po meste, zadali cieľ a nechali sa viesť prístrojom, ktorý mali na očiach. Ten ich potom navigoval šípkou. Už po troch mesiacoch u nich došlo k zmene funkcie hippocampu, čo je časť mozgu, v ktorej je do značnej miery sústredená naša orientácia v priestore. Zistili sme oslabenie spojov z hippocampu do ďalších oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na navigácii. A rovnaké to môže byť pri používaní rôznych iných aplikácií a technológií. Musíme s tým teda narábať opatrne.

Ako funguje náš mozog? Je pravda, že máme v hlave celkom výkonné počítače?
Základným stavebným kameňom nášho mozgu je nervová bunka, teda neurón. Nervový systém sa skladá približne zo 100 miliárd neurónov a každý z nich funguje ako počítačový procesor, ktorý je však pomerne pomalý. To, čo je podkladom unikátnej a veľkej výpočtovej kapacity nášho mozgu v spracovaní informácií, je fakt, že nervové bunky sú zapojené v paralelnom režime, a teda fungujú súčasne.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.