Biely rožok, maslo, domáci džem, v ktorom je okrem ovocia aj množstvo cukru, a pohár mlieka. V časoch môjho detstva bežný olovrant, dnes by mi ho odborník na výživu odobril?
Nuž, toto je krásna ukážka toho, ako by olovrant nemal vyzerať. Rožok z bielej múky nás síce zasýti, ale má minimum vitamínov, minerálov a vlákniny, ktorej je v našej strave žalostne málo. Maslo je živočíšny tuk a tie by sme sa mali snažiť v strave minimalizovať. Povedala by som, že ten džem, ak je skutočne domáci, a teda z domáceho ovocia, je asi najlepšia zložka z toho, čo ste vymenovali – avšak nie s množstvom cukru.

​Nespomenuli ste mlieko...
Nuž, tu sa dostávame na vratkú pôdu. Mlieko sa stalo niečím, čo dosť polarizuje spoločnosť, a to nielen laickú, ale aj odbornú. Máloktorý odborník dnes tvrdí, že mlieko má nenahraditeľné zastúpenie vo výžive dospelých, ale iná situácia je u detí. Mnoho pediatrov sa za mlieko bije, považujú ho za nenahraditeľnú potravinu, ktorá jednoznačne patrí do výživy dieťaťa. Sú však aj odborníci, ktorí sú presvedčení, že kravské mlieko nie je v strave detí nevyhnutné.

Naozaj?
Pochopiteľne, hovoríme o kravskom mlieku, nie materskom, to je celkom iná kapitola. Problém je, že oba tábory majú dostatok argumentov na to, aby svoje tvrdenia odborne podložili, takže ako sa v tom vyznať, všakže? Ale zase, aby som hneď v úvode nebola k vyznávačom výživových trendov z minulosti príliš prísna, tak pravdou je, že práve oblasť výživy sa v posledných rokoch veľmi vyvíja a je ťažké sledovať aktuálne informácie. Exponenciálne rýchlo pribúdajú nové poznatky a to, čo sa v minulosti považovalo za lahôdku, často dokonca prezentovanú ako prospešnú pre zdravie, sa dnes dáva do súvislosti s mnohými ochoreniami. Najmä s chronickými neprenosnými ochoreniami, teda od metabolického syndrómu, cez obezitu, diabetes až po onkologické ochorenia.

Za tieto ochorenia môže to, čo jeme?
Dnes už vieme, že spoločným menovateľom mnohých, najmä civilizačných ochorení, je výživa a výskum sa čoraz intenzívnejšie zameriava práve na súvislosti, teda zisťovanie toho, čo v našej strave spôsobuje niektoré druhy ochorení a prečo to tak je. V tom olovrante, ktorý ste vymenovali, je vlastne hlavne škrob, resp. sacharidy s vysokým glykemickým efektom, o čom sa ešte budeme zhovárať. V mlieku je zas veľa nasýtených tukov a mliečneho cukru (mliečny cukor je laktóza a práve ten zvykne spôsobovať laktózovú intoleranciu, pozn. red.). Keď to dáme dokopy, tak je to „skvelá“ kombinácia na to, aby sme si začali postupne likvidovať črevný mikrobióm, aby sa vytvárali postupne drobné lokálne zápaly a aby sa znížila imunita.

Mlieko, cukor a bielu múku, o ktorých sa budeme zhovárať, niektorí dnes dokonca zavrhujú ako biele jedy. Čo vy na to?
O jedoch by som v žiadnom prípade nehovorila, pretože nie sú toxické. Na druhej strane, ak v našej strave prevažujú práve tieto potraviny, teda cukry založené na báze rýchlych sacharidov a živočíšnych produktov, ktoré v tejto trojici charakterizuje mlieko, tak to môže byť dôvodom, prečo sa hromadia prozápalové faktory v našom tele, dochádza k zmene vnútornej fyziológie a môže to mať vplyv na celkové fungovanie organizmu. Kombinácia jednoduchých sacharidov a nasýtených tukov je ideálna na ukladanie tuku v oblasti pása. Hovorí sa tomu abdominálna tučnota a je to jeden z ukazovateľov metabolického syndrómu. Asi sa zhodneme v tom, že práve niečo takéto – teda tuk v oblasti pása – môžeme čoraz častejšie pozorovať u detí predškolského a školského veku. Okrem nedosta...