Ako často ste v lese?
Väčšinou chodím každý deň, málokedy sa stane, že deň, dva za sebou vynechám. Najčastejšie som v lesoch v okolí Martina a v Kremnických vrchoch. Keď som sa k Martinu prisťahovala, doniesla som si aj kobylu, na ktorej som jazdievala, takže som najskôr okolie začala spoznávať na koni, a keď som videla koľko zvierat a možností tu je, hovorila som si, že by bolo fajn to aj dokumentovať. Často som stretávala jelene, srny a pred koňom neutekali. Divá zver vníma viac koňa ako jazdca, nemá pocit, že pred koňom treba utiecť.

​Keď ide človek na bicykli po lesnej cestičke, srna sa bojí, už keď vidí cyklistu z diaľky, tak utečie. Neprekvapilo vás, že pri koni to tak nie je?
Je zvláštne, ako je zver koňom zaujatá, ako zostane stáť a pozerá, čo to je. Koľkokrát som s kobylou zašla za stromy alebo za horizont a jelene ešte stáli s hlavami otočenými na nás, skúmali. Veľa koniarov, ktorí chodia po lesoch, vravia, že zver ich vníma ako prirodzenú súčasť, nevnímajú človeka na koni ako predátora, pri ktorom treba zvoliť útek. Skôr je to zvedavosť, cítia zrejme pach, vidia, že je to zviera.

Stačí, že si uvedomia, že je to človek, a zver uniká?
Chodila som na jedno rujovisko, keď tam začali lesníci rúbať, bolo mi jasné, že rujovisko končí, už tam nebude. Ešte počas rúbania som sa tam išla pozrieť naposledy a práve pracovali obrovské stroje – harvestory, pílili. Ako išli do kopca, zver s nimi nemala problém, pásla sa možno päťdesiat metrov od strojov. No len čo harvestor zastal a vystúpil z neho človek, zver utiekla. Stroje vrčali, pílili a zver nereagovala, stresovo sa prejavili, až keď videli ľudí.

Chodíte po lesoch sama?
Väčšinou áno. Keď som chodila na koni, občas som niekoho vzala, ale inak sama. Na fotenie potrebujem pokoj a zvykla som si, že je to najlepšie. Aj zábery sa podaria skôr, keď som sama.

Pamätáte si na vaše prvé stretnutie s medveďom?
Vtedy som išla na koni, ale kone mám naučené na zver, na ich pachy. Jazdíme často po lesoch, takže sa neplašia a to je super vec, jazdec sa môže len tešiť, že ho kôň nejde v takých situáciách prizabiť. Bola som s kobylou na vychádzke, išli sme po hrebienku a krížom cez cestu nám prebehol medveď. Zboku zostal stáť, postavil sa na zadné nohy a skryl sa za strom. Spoza neho vykúkal, že čo to po cestičke kráča. Bol to zrejme mladý zvedavec, pubertiak, situácia bola až komická. Fotka mi z toho vyšla nekvalitná, ale pekne na nej bolo vidieť, ako spoza stromu pozer...