StoryEditor

Dobrý pomocník, zlý pán. Ako udržať stres pod kontrolou?

29.08.2020, 00:00
Stres je strašiakom spoločnosti. Ako by aj nie, keď sa týka väčšiny z nás.

Pôsobili ste ako psychológ v Bosne po vojne v Juhoslávii. Ako sa človek dostane na také miesto?
Na konci roku 1994 som cez organizáciu Človek v tiesni dostal ponuku spolupracovať s University of Kiel na programe, ktorý sa staral o traumatizovaných ľudí v moslimskej časti Mostaru. Strávil som tam viac ako tri mesiace a našou úlohou bolo pomáhať ľuďom, poškodeným stresom.

​Väčšinou išlo o ľudí, ktorí zažili bombardovanie počas vojny a utiekli z dedín do lesa. Nakoniec sa im podarilo dosiahnuť pomoc od Červeného kríža alebo inej humanitárnej organizácie. Moja práca spočívala v tom, že som s nimi hovoril ako psychológ.

Mal som tak možnosť pozorovať vplyv ťažkého stresu na ich prežívanie a správanie. Napríklad deti po vojnových skúsenostiach začali koktať. Potom som ešte spolupracoval s Unicef a pracoval pre Človeka v tiesni v severnej Bosne a Hercegovine v Maglaji (85 % obyvateľov Maglaje tvoria moslimskí Bosniaci, pozn. red.), kde som tiež poskytoval psychosociálnu pomoc.

Ako veľmi sa líšia vplyvy dlhodobého a akútneho stresu?
Bol veľký rozdiel v tom, ako vyzerali a ako prežívali udalosti ľudia v Mostare. To bol akútny stres. A potom v Maglaji, kde som pracoval po troch rokoch. Stále išlo o traumu, o stres a posttraumatické stresové poruchy, ale prejavy vyzerali inak. S časovým odstupom sa tam viac miešali sociálne faktory, predovšetkým vysoká nezamestnanosť. Vtedy to bolo medzi 60 a 80 percentami. A k tomu sa ešte pridávala chudoba. V krajine investovala Saudská Arábia a iné arabské krajiny, takže sa začala meniť hlavne moslimská Bosna.

Ako vám tieto skúsenosti zmenili nazeranie na problematiku stresu?
Videl som, ako reaguje človek, ktorý má shell shock. (Shell shock, čo by sa dalo preložiť ako šok z výbuchu granátu, sa zrodil v zákopoch prvej svetovej vojny, ktoré boli niekoľko dní bombardované a kde sa ľudia nemali možnosť ukryť. Vojaci potom prežívali tras, záchvaty, nočné mory či sa hystericky smiali, pozn. red.) Z psychologického hľadiska bolo zaujímavé sledovať vystrašenosť ľudí, ktorí mali prehnanú úľakovú reakciu. Stačilo tlesknutie alebo iný náhly zvuk a ten človek až nadskočil. Už od prvého kontaktu bolo zrejmé, že tí ľudia sú ťažko stresovaní.

Je možné, že takéto bremeno si ponesú celé povojnové generácie ľudí z Bosny a Hercegoviny? Neuropsychológovia prišli na to, že už vo vnútromaternicovom období sa u človeka ovplyvňuje odolnosť proti stresu...
Z toho, čo dnes vieme o transgeneračnom prenose traumy, je to zrejmé. Takýto ťažký...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-10-13 22:23:52 - Feat.: - Title: Psychiater a gréckokatolícky kňaz: Táto doba nie je pre starých 02 - Modified: 2024-10-12 07:15:00 - Feat.: - Title: Najtajomnejší bojovníci histórie. Na templárov a ich zásluhy mal svet zabudnúť, napokon sa stal pravý opak 03 - Modified: 2024-10-06 06:00:00 - Feat.: - Title: To, čoho sa muži boja 04 - Modified: 2024-10-05 07:10:00 - Feat.: - Title: Znásilnené Belgicko. Vyčíňanie Nemcov v neutrálnej krajine patrí k najtemnejším kapitolám prvej svetovej vojny 05 - Modified: 2024-10-05 06:00:00 - Feat.: - Title: Mykológ: Prečo nemožno hubu označiť za liek, ktorá je afrodiziakom a ktoré majú najviac liečivých látok?
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
14. október 2024 00:56