Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
26.12.2020, 00:00

Pandémia v nás odhalila kolektívne sebectvo, tvrdí herečka Halina Pawlovská

  • Prvú vlnu pandémie prežila na jar za múrmi svojho domu so svojou štvorgeneračnou sedemčlennou rodinou.
  • Aké úskalia aj potešenia prináša celodenné spolužitie v takej zostave, spísala HALINA PAWLOWSKÁ (65) vo svojej novej knihe Zážitky z karantény.
  • Mozaika postrehov, mikropríbehov a tiež receptov, pretože o jedlo ide vždy v prvom rade, predstavuje vzpruhu aj inšpiráciu pre prežitie ďalšej vlny.
  • Ako bezútešné obdobie lockdownu vníma sama autorka a čo považuje za svoju životnú výhru?
Pandémia v nás odhalila kolektívne sebectvo, tvrdí herečka Halina Pawlovská
Zdroj: archív Haliny Pawlovskej

Vaša posledná, v poradí už tridsiata tretia kniha sa začína v okamihu, keď bol vyhlásený jarný lockdown, zavreli sa školy a obchody a vy svojim blízkym posielate SMS, že ak chcú karanténu tráviť vo vašom dome, nech dorazia čo najskôr a už nikam neodchádzajú. Čo vám vtedy bežalo hlavou?

Vnímala som tú situáciu ako určité ohrozenie a bolo mi jasné, že vzhľadom na to, že nás v dome žije sedem, to nedokážem ustrážiť. Jeden matematický odbor mi totiž v škole išiel napodiv dobre, a to boli variácie, kombinácie, permutácie a logika, ktorá teraz, myslím, v mnohých úvahách dosť chýba. Takže mi bolo jasné, že keď sa každý zo siedmich ľudí stretáva s určitým okruhom svojich priateľov a známych, je to to isté, ako keby nás doma bývalo päťdesiat a pravdepodobnosť nákazy je v tom prípade vysoká.

Rešpektovali váš pokyn všetci bez námietok?
Úplne, všetci to chápali. Sme doma vlastne štyri generácie, takže bolo jasné, že minimálne troch z nás sa dotýka zvýšené riziko. Predovšetkým našej deväťdesiattriročnej babičky, mojej svokry, a tiež môjho vnuka, ktorý nemá dobre vyvinutý imunitný systém.

Pociťovali ste nejakú úzkosť z toho, ako veľmi sa vám mení spôsob života?
Áno, aj keď na jar nikto nevedel, čo čakať. Bola to úplne nová skúsenosť a skutočnosť. Som neter väzňa z gulagu, takže u nás doma sa neustále hovorilo o obrovskom nebezpečenstve, útekoch zo zajatia a pred smrťou a toto všetko sa mi hneď vybavilo. Tak trochu som sa vžila do predstavy, že sme zajatci na Sibíri, čo sa ukrývajú pred mrazom a zlom, ktoré je vonku. V podstate to vo mne vzbudilo úplne nové emócie, ale postupne som sa v tej novej situácii zorientovala, a tým aj upokojila. Povedala som si, že to budem brať ako „môj dom, môj hrad“, že aktivity obmedzíme na nevyhnutnú možnú mieru, aby sme eliminovali možnosť nákazy, a zároveň sa pokúsime žiť čo najspokojnejšie. Ten pocit ohrozenia a z toho plynúce vzrušenie boli svojím spôsobom aj tvorivé. Premýšľala som, čo budem robiť, keď nemôžem vystupovať v divadle, celkom prirodzene som začala písať a vďaka tým rozjatreným emóciám to išlo naozaj ľahko. Mám na to teraz nové prirovnanie, ktoré je možno hlúpe, ale mne sa hrozne páči: „Išlo mi to hladko, ako keď Ester Ledecká kĺže po svahu.“ (smiech)

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.