Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
05.04.2021, 00:00

Ako vyzeral stredoveký lockdown a stane sa koronavírusová pandémia míľnikom v našej histórii?

  • Je veľkým fanúšikom digitálnych technológií a počítačových hier, v profesijnom živote sa však venuje histórii medicíny.
  • Doc. Mgr. KAREL ČERNÝ (46), Ph.D., je prednostom Ústavu dejín medicíny a cudzích jazykov 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
  • Okrem toho, že sa zaoberá dejinami moru a ďalších pandémií, skúma aj históriu výživy, báda v prastarých kuchárskych knihách a vydal knihu o káve, čokoláde a čaji.
  • Odkedy pandémie sužujú ľudstvo?
  • Ako vyzeral stredoveký lockdown?
  • Poznali naši predkovia fake news?
  • A stane sa koronavírus SARS-CoV-2 míľnikom v našej histórii?
Ako vyzeral stredoveký lockdown a stane sa koronavírusová pandémia míľnikom v našej histórii?
Zdroj: Wikimedia Commons

V poslednom čase ste niekoľkokrát použili citát, ktorý býval kedysi varovaním pred morom: Cito, longe, tarde – Rýchlo opusť nakazenú oblasť, odíď ďaleko a vráť sa neskoro... Už v 14. storočí, keď čierna smrť, najničivejšia pandémia moru v dejinách, zabila v Európe viac ako tretinu obyvateľov, v Číne polovicu a na celom svete štvrtinu, teda ľudia vedeli, ako sa pred infekčnými epidémiami chrániť?
S týmto opatrením, vyzývajúcim na evakuáciu postihnutej oblasti, prišla ako prvá už antická medicína. Existovala totiž vžitá predstava, že epidémia je dôsledok znečistenia životného prostredia. A že znečistená príroda spôsobuje aj znečistenie v ľudskom organizme. Predstavovali si, že nečistota presakuje do tela, v ktorom sa kazia telesné šťavy a dochádza k hnilobe. Tú brali ako prapríčinu ľudských chorôb. Hnilobu prirodzene spájali so zápachom, takže sa predpokladalo, že kde to páchne, tam sa šíria choroby.

Tušili aspoň, že sa nákaza šíri z jedného človeka na druhého?
To nie. Ale videli, že choroba zasiahla celé mesto alebo polovicu dediny... A reagovali na to v rámci svojich možností a vedomostí. Kto mohol, utekal zo zasiahnutej oblasti, alebo sa pokúšali to prostredie nejako vyčistiť. Pálili na uliciach ohne, čo však nebolo nič platné... No už veda stredoveku a raného novoveku dokázala nájsť opatrenia, ktoré fungovali.

Napríklad?
Lazarety, kde izolovali nakazených. Dávali tiež do izolácie domy, kde bola nákaza, vytvorili sanitárne kordóny a zastavili obchodovanie s postihnutými oblasťami... Trochu to pripomína dnešný lockdown, nikto nemohol z postihnutej oblasti dovnútra ani z nej von a cesty strážili vojaci. Tiež sa používali zdravotné pasy, v ktorých mali ľudia oficiálne potvrdenie, že prešli iba nezasiahnutými regiónmi. Aj vtedy sa, samozrejme, ozývali hlasy, aké počujeme dnes: „Mne tu krachuje živnosť, nemôžem to zavrieť!“ Aj v obdobiach morových epidémií nájdete prípady, keď sa ľudia snažili chorobu ututlať, keď napriek zákazom mohli mať otvorenú krčmu alebo obchod.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.