Niečo som vám priniesol. Legendárny snár mystika Emanuela Swedenborga, ktorý napísal v polovici 18. storočia.

No pozrime, niekoľko kníh od neho som čítal. O sny sa zaujímam od mladosti a zapisoval som si ich väčšinu života, ale vôbec neviem, koľko som ich už zaznamenal.

Archív HN

​To musia byť stovky, nie?

To určite, aj keď niekedy ide o sny, ktoré sa mi snívali opakovane. Ale nezapisoval som ani zďaleka všetky, to by som nerobil nič iné. Dlho sa mi dokonca zdalo, že nikomu sa toľko snov nesníva, a pripadal som si divný.

Napríklad so surrealistom Janom Švankmajerom ste o snoch hovorili?

S Honzom sme takmer rovnaký ročník, ale on ich prenáša do svojej tvorby a do života, čo ja nerobím. Sny ma zaujímajú, ale rojko určite nie som. Aj keď realista tiež nie. Skrátka, niečo medzi. Je pravda, že som potom nejakých ľudí, ktorí ich mali podobne farebné, našiel. Keď som si začal sny písať, najskôr som to všetko vyhadzoval, pretože som sa bál, aby tie zápisky niekto neobjavil. Ale potom som si ich začal schovávať, človek predsa nie je za svoje sny zodpovedný, ako hovoril už svätý Augustín.

Ja každý sen zabudnem skôr, než si vyčistím zuby.

Sen si musíte zapísať okamžite po prebudení. Keby som si ich nezaznamenal vždy hneď, potom by sa vytratili. Ale niekedy ich zabudnem, aj keď sa ich chystám zapísať okamžite.

Ktorý sen z mladosti vám utkvel dodnes?

Sen o drakovi, ktorý sa mi sníval stále znovu. Zakaždým som bežal, aby som sa pred ním schoval. Našiel som dieru, do ktorej som sa ukryl. On ma videl a pokúšal sa ma v tej diere vyhmatnúť.

Ale nevydoloval ma a zostal som v nej, kým ho to neprestalo baviť. Zakaždým to dopadlo dobre.

Napadá vám, s čím to môže súvisieť?

Nie, pretože ja sa sny nepokúšam lúštiť. Sen si zapíšem vždy len preto, aby mi neušiel. A keď sa mi ho podarilo zachytiť, bol som skrátka rád. A to je všetko.

Mne totiž napadlo, či to nesúvisí s mojou milovanou Tolkienovou knižkou Hobit, ktorú ste ilustrovali a v ktorej je predstaviteľom zla drak Šmak.

To je pravda, toho som kreslil mnohokrát, ale súvislosť to nemá, pretože ten sen sa mi sníval už oveľa skôr, než som v 70. rokoch nakreslil ilustrácie do Hobita.

V snoch sa vraj môže odrážať nielen minulosť, ale aj budúcnosť. Takže to bola možno predtucha.

Takto o tom nepremýšľam. Toto bol sen z mladosti a sny s realitou naozaj nespájam. Do zápiskov sa už potom pozerám málokedy, takže o nich ani nehĺbam. Aj keď je pravda, že som niektoré vydal ako knižku, čo som predtým neplánoval. Ale s Hobitom to podľa mňa nesúvisí.

Žáner fantasy plný elfov, trpaslíkov a škriatkov bol v tom čase v tunajších krajinách niečo úplne netypické.

To asi áno, ale Hobit je zároveň rozprávková knižka. A navyše sa mi ten príbeh páčil, čo bolo vždy dôležité. Keď ilustrujete, reagujete na obsah knihy. Keď robíte plagát, reagujete zase na tému filmu alebo divadelného predstavenia, na formát a farebné podmienky. Tu išlo o to, urobiť všetky tie tvory tak, ako som si ich predstavo...