Prečo sa nemocnice stávali terčom kybernetických útokov?

Je to celosvetový trend. Všetky takto prevádzkovo zraniteľné zariadenia sú pre hackerov veľmi lákavé. Ide o miesta, ktoré musia fungovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni a nemôžete ich len tak zavrieť. Je zložité pacientov presťahovať inam, naraz odložiť operácie a podobne. A to všetko sú faktory, ktoré v týchto vydieračských prípadoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu.

Archív HN

​Ako to funguje?

Ide o takzvaný ransomware, teda škodlivý kód, ktorý väčšinou zašifruje vaše dáta a prípadne aj funkcie počítačov a vy k nim stratíte prístup. Dokonca má tento typ kybernetických útokov už aj preukázateľné obete. Napríklad pri hackerskom útoku v septembri 2020 na nemocnicu v nemeckom Düsseldorfe kvôli výpadku informačného systému zomrela pacientka.

Vlani bola kvôli podobnému útoku odstavená aj najväčšia sieť na prepravu ropných produktov v USA. A neoficiálne sa hovorilo o tom, že vydieračom potom zaplatili výkupné rádovo v desiatkach miliónov dolárov.

Skutočne sa v minulom roku podobný prípad v USA odohral, ale údaje o tom, či napadnuté firmy zaplatili, sa väčšinou úzkostlivo taja, aby ďalší útočníci nezískavali motiváciu na podobné činy. Keď vám kyberneticky napadnú výrobný závod, môžete, dajme tomu, odstaviť výrobnú linku a preinštalovať počítače a tá škoda nemusí byť až taká ohromná. Ale pri tých nonstop prevádzkach je to naozaj veľký problém.

Čo tento trend naznačuje?

Profesionalizáciu. Jednoducho môže ísť o veľmi výnosný biznis. Celkovo ide o obdobie posledných štyroch až piatich rokov, keď

sa táto túžba po speňažení podobných útokov výrazne presadzuje. Prvý z takýchto známych programov na kryptovanie diskov a vydieranie sa objavil vo veľkom rozsahu v roku 2017 a niesol názov WannaCry (v preklade „chce sa plakať“). To bola vtedy skutočne celosvetová udalosť. Navyše bol tento kód špecifický tým, že sa šíril ako takzvaný worm – počítačový červ. Alebo program schopný automatického rozosielania kópií samého seba. Nebol to teda útok na jedno miesto a jeden počítač, ale dokázal šifrovať ďalšie disky v sieti. V dôsledku toho sa šíril exponenciálne po celom svete a škody sa vtedy odhadovali na viac ako 3 miliardy dolárov.

Prečo sa tieto útoky tak znásobili v čase koronavírusovej pandémie, dokonca aj pri bežných osobných počítačoch?

Opäť ide o celosvetový trend. Do podoby kybernetických útokov sa premietajú celospoločenské trendy, teda zvýšený objem práce na diaľku, z domova. Ale ide aj o to, ako trávime svoj voľný čas a ako sa spolu čoraz viac bavíme online. Samozrejme, aj tento rok budeme sledovať...