Rastliny reagujú na svetlo, vlahu, ale aj dotyk. Môžeme teda povedať, že majú zmysly?

Riaditeľ Ben Gurionovej univerzity v Izraeli Daniel Chamovitz napísal úžasnú knihu Čo rastlina vie, v ktorej opisuje zmysly rastlín. Či a akým spôsobom ich však môžeme prirovnávať k živočíchom, je veľká otázka. Rastlina celkom iste vníma svoje okolie, ale na rozdiel od nás nemá nervovú sústavu a mozog, takže na podnet odpovie tým, že spustí kaskádu bunkových reakcií, čo, obrazne povedané, môžeme akýmsi zmyslom nazvať. Je to však pohľad veľmi antropocentrický (považujúci človeka za univerzálne meradlo, pozn. red.).

Archív HN

​Ako teda rastlina vidí?

Rastlina vníma svetlo, ale pretože nemá nervovú sústavu ani oči, nebude vytvárať obraz. Celkom určite však vníma farbu svetla, teda jeho vlnovú dĺžku, intenzitu a tiež miesto, odkiaľ svetlo prichádza, čo je ten dôvod, prečo sa napríklad slnečnice otáčajú za slnkom. Vnímajú tiež pomer jednotlivých farieb, takže vedia, koľko je v prostredí modrej, červenej alebo vzdialenej červenej, a na základe toho spúšťajú a upravujú metabolické pochody, ako sú napríklad fotosyntéza alebo vývoj.

Máte konkrétny príklad?

Vlnové dĺžky modrého a červeného svetla rastlinám dodávajú energiu potrebnú na fotosyntézu, ktorá je dôležitá pre ich rast, preto sú svetlá v nejakom pomere červenej a modrej využívané v skleníkoch. Rastliny však dokážu reagovať aj na pomer červenej a vzdialenej červenej, čo vidieť napríklad v lese, kde je rastlina zatienená stromami, ktoré jej pohltia červenú a jej zostane viac vzdialenej červenej, ktorá spustí odpoveď na zatienenie, napríklad tým, že sa rastlina vytiahne v snahe získať viac svetla. Keď sa vám doma vytiahnu kvety do výšky, bude to pravdepodobne práve tým, že majú málo svetla. Reagujú však aj na UV žiarenie, ktorému sa nemôžu vyhnúť a pred ktorým sa musia, rovnako ako my, brániť.

A akým spôsobom sa pred UV žiarením bránia?

Rastliny sa nemôžu brániť tým, že sa namažú krémom a vezmú si slnečné okuliare. Ale aj tak sa ich obrana proti UV žiareniu týmto stratégiám trochu podobá. Rastliny majú na pokožke chlpy, takzvané trichómy, a tie môžu obsahovať látky pohlcujúce UV žiarenie. Ďalšou vrstvou obrany je vosk na pokožke, ktorý žiarenie odráža. Ďalšia úroveň ochrany spočíva v tom, že sa rastlina snaží „napraviť škody“ spôsobené UV žiarením, ako sú napríklad oprava DNA, náhrada poškodených proteínov, odstránenie reaktívnych foriem kyslíka a tak ďalej.

Niekedy slnko rastliny spáli. Cítia nejakú bolesť?

Bolesť je opäť niečo, čo sa vytvára v mozgu, takže o tom pochybujem. Ale na zvýšenú teplotu alebo mechanické poškodenie rastlina, samozrejme, reaguje.

Ak ju niečo začne žrať, vníma narušenie svojej integrity, spustí stresovú reakciu a začne vyplavovať chemické látky, ktoré ňou začnú putovať, aby celá rastlina vedela, že ju niečo obžiera. Tieto chemické látky sa však môžu z listov tiež vyparovať, takže rastliny v okolí sa môžu „dozvedieť“, že sú v ohrození a že niečo môže obžrať aj ich.

Dá sa to považovať za formu komunikácie?

V podstate áno. V 80. rokoch 20. storočia sa robili pokusy s vŕbou, ktorú napadli húsenice. V tej chvíli si vytvorila stresový hormón, kyselinu jasmonovú, ktorá sa transportovala do celej rastliny, aby aj vzdialené listy vedeli, že tam tá húsenica je. Zároveň začala vylučovať aj metyl-jasmonát, čo je prchavá forma tejto k...