Ako by ste astmu opísali laikovi?

Je to choroba mnohých tvárí, na druhej strane tými najtypickejšími prejavmi sú pocity nedostatku vzduchu, ktoré pacienta prekvapujú náhle, teda z pocitu relatívne plného zdravia. Tak je astma vnímaná v mysliach pacientov aj lekárov. Prejavuje sa rôzne akútnymi a rôzne ťažkými stavmi dýchavičnosti, ktoré chorého obmedzujú buď vo výraznejších športových aktivitách, alebo niekedy aj v tých najzákladnejších a každodenných činnostiach.

Archív HN

​Hovoríte, že je to choroba mnohých tvárí. Aké sú tie ďalšie, možno neobvyklé, ktoré by človek astme neprisudzoval?

Predovšetkým v detskom veku sa za astmu zamieňajú prejavy respiračných infekcií horných a dolných dýchacích ciest (opakované či chronické nádchy, bronchitídy, pozn. red.), alebo dokonca zápaly pľúc. Deti tak často bývajú neadekvátne a zbytočne, často aj niekoľkokrát do roka, liečené pomocou antibiotík. Aj u dospelých býva astma zamieňaná za opakované infekcie dýchacích ciest alebo zápaly pľúc, najčastejšie však za CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc, ide o zápalové ochorenie dýchacích ciest, postihujúce predovšetkým fajčiarov, a prejavuje sa chronickým kašľom a dýchavičnosťou – t. j. podobne ako astma, pozn. red.). Viac-menej každý, kto fajčí a má dychové problémy, býva „automaticky“ označovaný za pacienta s CHOCHP. Pritom môže ísť
o astmatika. Vo vyššom veku sa potom dychové problémy mylne prisudzujú nadváhe či kardiovaskulárnym ochoreniam, pre ktoré býva dýchavičnosť tiež typická.

Je pravda, že väčšina prípadov astmy sa prejaví už v detskom veku?

Je to skutočne tak. Na druhej strane sa traduje bonmot, že láska a astma môžu prepuknúť v každom veku, čo je, samozrejme, klišé, ktoré platí pre množstvo ochorení. Ale áno, skutočne veľká väčšina – zhruba 80 percent astmatikov – si počiatky svojho ochorenia nesie z detstva. Ale často sa u nich nezačína vlastnou astmou, tá je až vyvrcholením tzv. atopického pochodu, čo znamená, že deti začínajú mať v útlom veku prejavy atopického ekzému, vzácnejšie aj alergií na potraviny, neskôr sa typicky pridajú prejavy sennej alebo celoročnej nádchy a podráždenie očí. A až neskôr, napríklad niekde na druhom stupni základnej školy, sa u nich prejaví aj astma. Napr. keď si pubertiak

so sennou nádchou dá cez prázdniny u dedka uprostred peľovej sezóny svoju prvú cigaretu v živote, dostane astmatický záchvat. Keby si ju však ten istý tínedžer zapálil na Silvestra, bude mu po nej síce zle, ale astmatický záchvat nedostane. Nebude tam totiž súhra peľovej alergie. Čiže u prevažnej väčšiny pacientov sa začne astma v detskom veku a je zviazaná s alergiou a astmatickým pochodom. Vnútorná podstata týchto chorôb je rovnaká, len sa prejavujú v rôznych orgánoch – na koži, nosnej sliznici, očnej spojivkovej sliznici či prieduškách. Ak však astma príde až v dospelosti, platí, že čím neskôr sa prejaví, tým menej je pravdepodobné, že má alergickú príčinu. A, bohužiaľ, tieto nealergické astmy bývajú jednými z najzávažnejších. To je, mimochodom, jeden z rozšírených mýtov, že astma rovná sa alergické ochorenie. Nie vždy to tak musí byť.

Je možné včasnou liečbou alergie znížiť riziko vzniku astmy?

Jednoznačne platí, že keby sa ...