Ako cítiť patológiu?

Patologickú anatómiu cítiť dezinfekčným prostriedkom na báze chlóru, lebo sa tam neustále niečo dezinfikuje. Na patológii nemáme telá, ktoré podliehajú rozkladu, čiže nemáme to, čo vidíte vo filmoch, že niekto príde k mŕtvemu telu a odvráti sa, lebo smrdí. U nás vám prvý udrie do nosa dezinfekčný roztok.

Savo?

Buď také, alebo sú aj voňavé dezinfekčné prostriedky, ktoré sa snažia preraziť chlór. Ale, samozrejme, rôzne tkanivá a orgány, ktoré podliehajú ochoreniam, majú špecifický zápach. Môj bývalý primár, s ktorým sme učili študentov, vždy hovoril – veľmi dobre si to zapamätajte, toto je vôňa medicíny, bude vás sprevádzať celý život, lebo napríklad hnisavý zápal bude zapáchať aj pri žijúcich pacientoch. Pri nich sa nemôžete odvrátiť a povedať, že ich neošetríte, lebo smrdia. U nás majú tretiaci na medicíne v pitevni prvý kontakt s reálnou medicínou a snažíme sa im vysvetliť, že to je to, čo definuje, ako medicínu cítiť. Iné je, samozrejme, súdne lekárstvo, ktoré sa zaoberá aj telami v rozklade, tam je zápach veľmi silný, intenzívny a chce to zvyk.

Patológovia sú pri pitvaní ako detektívi, ktorí rozpletajú záhadu. Dokáže patológ identifikovať niečo aj podľa rôznych vôní?

Jasné, napríklad vykrvácanie do zažívacieho traktu má špecifický kovový zápach, keď otvoríme telo, prvé to udrie do nosa. Nosokomiálne infekcie spôsobené baktériou pseudomonas cítiť ako veľmi prenikavý kvetový zápach, niektorí ho prirovnávajú k jasmínu. Keď sa po otvorení z tela vyhrnie acetónový zápach, tak nebohý mohol byť alkoholik. Uremický syndróm, pri ktorom pacient zomrie na zlyhanie obličiek, má veľmi silný amoniakálny zápach. Takže áno, patológ sa vie čiastočne orientovať aj podľa čuchu, pokiaľ ho nemá nefunkčný, napríklad po covide, ako ja.

V mnohých odvetviach sa dá zhruba načrtnúť profil osobnosti, že čím je človek špecifický, keď robí to, čo robí. Patológovia sú akí?

Profil osobnosti patológov sa dá načrtnúť pomerne presne, zvyčajne sú to veľmi zvedaví ľudia a majú radi morfológiu, štruktúru, majú výbornú obrazovú pamäť, čo je výhoda pri porovnávaní toho, čo už videli, a potom sa dostávajú vylučovacou metódou k správnemu záveru. A sú to veľmi zábavní ľudia s množstvom príbehov, ktoré sú pre laickú verejnosť hraničné. Nepoznám smutného patológa.

Napríklad v čom hraničné?

Vždy hovorievame, že máme najradšej otvorených ľudí, mnohokrát k nám prídu bezhlavo, a máme skúsenosti s chladnokrvnými ľuďmi. To je taká klasika, ktorú často patológovia spomínajú, ale pre laikov to už môže byť za hranou.

Čo sa deje v miestnosti, keď pitvete? Zapnete si rádio a začnete rezať?

Kedysi sme mali aj rádio, ale ono odvádza pozornosť. Pre mňa je rádio príliš rozptyľujúce, skôr debatujem so sanitárom, riešime, čo treba urobiť, plus konštantne sú u nás študenti, interakcia je neprestajná. Patológ má vždy pomocníka, sanitára, bez ktorého by sa nedalo pracovať. Patologická anatómia sa navyše vždy riadi metódou konzultácie, takže jeden lekár sa pýta druhého na názor, aspoň u nás je taká metóda práce, že sa pýtam, čo si myslí kolega.

Čo hlava patológa? Na čo myslíte počas toho, ako vyberáte z tela rôzne orgány?

M...