Nič nevedia, sú sebeckí, precitlivení, leniví, až príliš presadzujú svoje názory a záujmy... Nezdá sa vám, že výhrad na adresu mladých pribúda?

Rovnako tak môže mladá generácia povedať, že starí sú bezcitní a arogantní. Myslím si, že to nezávisí od veku. Medzi generáciami nevnímam nič, čo by v spoločnosti nebolo už odjakživa, ale existujú dnešné špecifiká, aj nové dôvody vzájomného nepochopenia.

Vo Francúzsku vyvolal škandál videoklip natočený muzikantmi a hercami staršej generácie s odkazom mladým, že môžu v živote uspieť len vtedy, ak budú „niečo robiť“. V Spojených štátoch vznikol film Tár o konflikte profesorky na akadémii múzických umení so študentmi...

Ak dnes našu spoločnosť niečo rozdeľuje, potom to nie je generačný spor, ale primárne ekonomické rozdiely, a z toho vyplývajúce sociálne, a následne aj politické rozdiely, ktoré súvisia so vzdelaním a s výškou príjmov. Rozdiely medzi generáciami nie sú zas až také veľké. Chcem povedať, že ak majú rôzne generácie rovnaký status, potom medzi nimi bude väčšia zhoda ako vnútri jednej generácie medzi ľuďmi s odlišným zázemím. Inú silu budú mať medzigeneračné spory, ak budeme hovoriť o abstraktných skupinách, a ak budeme hovoriť o ľuďoch, ktorí sa poznajú. Ak sa ľudia osobne poznajú, konfliktov nepribúda. Pre blízkych ľudí máme pochopenie, hoci sa napríklad pri nedeľnom obede u babičky zámerne vyhýbame výbušným témam. Väčší priestor pre konflikt sa otvára vtedy, ak sa ľudia nepoznajú, ako v prípade názorov elít a celebrít. Tie sú síce ucelenejšie, ale zase sa k ľuďom dostávajú cez médiá a sociálne siete často v skratke.

Je typické, že ako prvá často vynesie na svetlo nezhody medzi generáciami akademická pôda a umelecké kruhy?

Asi áno, pretože univerzity sú vo všeobecnosti intelektuálny priestor, otvorený diskusii. Študentské vzbury vždy vychádzali z prostredia budúcich elít, ktoré sa vymedzia voči staršej generácii, a zároveň od nej automaticky všeličo preberajú. Ako vtipne ukazuje americký spisovateľ David Brooks na príklade generácie detí kvetov, ktorú nazýva „buržoázni bohémovia“. Voči staršej generácii sa síce vymedzili bohémstvom a neviazanosťou, ale na druhej strane od nej prevzali to, že je potrebné chodiť v oblekoch, sedieť za počítačmi vo vysokých vežiakoch, mať kapitál a ten rozmnožovať.