Čo na priebeh tretej svetovej vojny, ako ho v októbri 1951 predstavil časopis Collier‘s, hovoríte?

Pripadalo mi to realistické v tom, že to zodpovedalo vojenskej a politickej realite, aká na začiatku 50. rokov existovala. A zároveň to beriem ako ekvivalent nejakého technotrileru, pretože podobné príbehy s vojnovým scenárom zameraným do blízkej budúcnosti dnes bežne vychádzajú aj ako knihy. Priebeh tej vojny mi pripadal relatívne realistický v tom, že sa tam jadrové zbrane síce používali vo veľkom, ale ani jedna strana, teda ani Američania, ani Rusi, ich v tom čase ešte nemala toľko a takých silných, aby to mohlo spôsobiť totálnu skazu civilizácie.

To je pre prípad nukleárnej vojny asi hlavný rozdiel v porovnaní s dneškom, však?

Áno, vtedy mali namiesto rakiet bombardéry s bombami a jadrovými zbraňami je zničených „len pár miest“. Samozrejme, aj tak sú straty obrovské, ale nie je to žiadny koniec ľudstva. Zaujímavá je potom aj tá časť, keď Američania vykonajú výsadkový úder na sklady a výrobne sovietskych jadrových zbraní niekde za Uralom. Keď tieto zariadenia vyradia z prevádzky, ZSSR príde prakticky o celý jadrový potenciál – niečo také by dnes nebolo vôbec možné. Čo považujem za príznačné a, naopak, stále aktuálne, je, že zmenu v Sovietskom zväze nakoniec musia urobiť sami Rusi. Hoci je časť ZSSR okupovaná nejakými silami OSN, ale je vidieť, že to nie je okupácia v štýle, akým bolo obsadené povojnové Nemecko – nikto jednoducho netúži po dobývaní Moskvy. Rusom je tam dané jasne najavo: „Systém musíte zmeniť vy, a musíte si to zariadiť podľa seba, ako to vám samotným bude vyhovovať. Nikto vám to nebude diktovať.“ To je úplne niečo iné ako v povojnovom Nemecku, kde bol nový politický systém nadiktovaný zvonku – na Západe im nadiktovali demokraciu a vo východnej časti Nemecka komunistickú totalitu.

Existujú podobné scenáre tretej svetovej vojny aj pre dnešné časy?

Záleží na tom, či sa bavíme o oficiálnych vojenských alebo tých z popkultúry. Tie vojenské scenáre bezpochyby existujú, ale o tých sa, samozrejme, nič nedozvieme. Chcem však zdôrazniť, že v poslednej dekáde začína pribúdať kníh, ktoré už tvoria nový žáner, ktorému sa po anglicky hovorí „fictional intelligence“ (spravodajsko-politická beletria, pozn. red.). Sú to v podstate romány, ale nepíšu ich spisovatelia beletrie, ide väčšinou o expertov v odbore spravodajstvo alebo o bývalých vysokých dôstojníkov.