Umelá inteligencia, takzvané strojové učenie a jeho aplikácie, sa posledné mesiace prudko rozvíja. Možnosti sú pre mnohých zatiaľ nepredstaviteľné. Stojíme podľa vás na prahu obrovskej technologickej zmeny?

Musím s vami súhlasiť. Ale tie zmeny už tu dávno sú, iba akcelerujú. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, použitie rôznych druhov umelej inteligencie nás obklopuje nielen na internete, ale napríklad aj v bankovníctve, v medicíne a v mnohých ďalších odboroch. Asi by sa to dalo porovnať s takými prevratnými zmenami v ľudských dejinách, aké priniesla napríklad priemyselná revolúcia na konci 18. a potom v 19. storočí. Vtedy sa zásadne zmenilo mnoho ľudských činností a odborov, počnúc poľnohospodárstvom cez výrobu, ťažbu surovín až napríklad po dopravu a ďalšie hospodárske sektory. To bola doba, keď stroje postupne nahrádzali ľudské svaly, vznikali manufaktúry a podobne. Táto industrializácia so sebou nutne priniesla aj spoločenské zmeny v sociálnej oblasti, v demografii, presune obyvateľov do miest, v deľbe práce a podobne. Teraz stopercentne stojíme na hrane podobného dejinného predelu. Akurát teda už nenahradzujeme svaly, ale pomocou počítačov a takzvaných neurónových sietí, na ktorých sú súčasné modely umelej inteligencie postavené, tentoraz nahrádzame ľudský mozog a jeho kreativitu. Ponúka sa samozrejme otázka, prečo je práve teraz na tú akceleráciu, pre túto zmenu vhodná doba. A ako je možné, že sme s niečím podobným neprišli v takej masívnej miere už o niečo skôr.

Určite máte nejaké vysvetlenie, rád si ho vypočujem.

Je dôležité si uvedomiť, čo „umelá inteligencia“ vlastne je a ako funguje. Je to sofistikovaný počítačový program, kód. Zatiaľ teda nevie sama premýšľať v ľudskom slova zmysle a uvedomovať si samu seba, aj keď sa o to niektoré vedecké tímy snažia. Dokáže ale v jednom okamihu vyhodnotiť extrémne množstvo informácií a rôznymi metódami, napr. „pokus/omyl“, samu seba zdokonaľuje. Tomu sa hovorí pokročilé strojové učenie a rozhodovanie a vyhodnocovanie prebieha v podstate v reálnom čase. Na to, aby AI (skratka pre Artificial Intelligence, t.j. v angličtine „umelá inteligencia“, pozn. red.) mohla takto rýchlo riešiť problémy, analyzovať naozaj nepreberné množstvo dát, potrebujete neuveriteľne výkonné počítače. V prvom rade ide teda o počítačové čipy, čo je v prenesenom zmysle slova taký mozog computera, ktorý vykonáva všetky tie naozaj veľmi náročné výpočtové výkony. Druhým veľmi podstatným komponentom sú dátové úložiská, v ktorých sú dnes naskladané nekonečné terabyty, petabyty dát (miliónové násobky bežne používaných megabytov a gigabytov, čo sú jednotky kapacity počítačovej pamäte, pre príklad – text tohto rozhovoru uložený v programe Word má 20 kilobytov, takže do jedného megabytu pamäti by sa vošiel päťdesiatkrát a do jedného gigabytu päťdesiattisíckrát, pozn. red.). A treťou podstatnou vecou sú takzvané matematické modely (abstraktné modely používajúce matematický jazyk na opis vybranej časti reálneho sveta, pozn. red.), ktoré v posledných rokoch tiež zaznamenali obrovský vývoj. A koktail týchto všetkých vecí, výkon čipov, obrie úložisko dát a pokročilé matematické modely umožňujú to, že práve prežívame ďalšiu revolúciu ľudstva.