Veríte, že povaha človeka môže ovplyvniť, aký bude zdravý či chorý? Povaha človeka predsa určuje, ako bude reagovať na určité situácie a aké emócie to u neho vyvolá...

Dovolím si tvrdiť, že by to tak mohlo byť. Na nastavení z hľadiska osobnej pohody veľmi záleží a ľudia, ktorí vedia mať veci takzvane na saláme, teda sa netrápia malichernosťami, z toho, samozrejme, môžu ťažiť. Vedecké dôkazy na to však nemáme. Je tu totiž mnoho rôznych „ale“. To najväčšie z nich spočíva v tom, že hoci sa tvárime, že toho o imunite vieme veľa, vlastne to tak úplne nie je. Poznáme množstvo bunkových mechanizmov, dokážeme povedať, že hormón A ovplyvňuje bunku B, tým ju aktivuje, ale dosť pokrivkávame v tom, aký má tento mechanizmus účinok v kontexte ďalších stoviek látok a hormónov a v kontexte celého tela. A ja si tu prihrejem polievočku, pretože s obľubou hovorím, že imunita nie je záležitosť sily, ale rovnováhy. To, ako mozog a naše psychické nastavenia ovplyvňujú chod nášho organizmu vrátane imunity, je do veľkej miery ovplyvnené práve hormonálnou rovnováhou.

Tú môže veľmi ľahko rozhodiť stres, však?

Presne tak. V prípade krátkodobého stresu sa totiž uvoľňujú do krvi hormóny adrenalín a noradrenalín, ktoré nás pripravujú na reakciu „fight or flight“, po slovensky „bojuj alebo uteč“ (prípadne „útok alebo útek,“ pozn. red.). Ide o reakciu, ktorá sa evolučne vyvinula ako prostriedok prežitia. Krátkodobý intenzívny stres, napríklad pri úľaku, vyvolá reakciu sympatického nervového systému, fungujúceho ako plynový pedál, a ten nabudí náš organizmus (rozbúcha sa nám srdce, začneme zhlboka dýchať, potíme sa, stúpne nám krvný tlak, naježia sa nám chlpy po tele; zároveň sa do tela uvoľnia energetické látky ako tuky a cukry, aby sme mali z čoho brať energiu na zápas alebo útek, pozn. red.). Adrenalín navyše aktivuje aj imunitné bunky, takže po určitý časový úsek sme skutočne odolnejší. Pravdepodobne to má evolučný význam v tom, že keď sa náš prapredok, človek neandertálsky, zranil, umožnil mu vyplavený adrenalín prekonať potenciálnu infekciu. Takže krátkodobá silnejšia imunita je fajn, pretože keď sa napríklad zraníte, lepšie bojujete s infekciami, ktoré sa do miesta zranenia môžu dostať. Horšie to je, ak ste v každodennom strese a neviete si oddýchnuť. Počas odpočinku sa totiž aktivuje iná časť našej nervovej sústavy, parasympatický systém („zapína“ sa po odznení stresovej reakcie, napríklad po spomínanom úľaku, keď sa začne všetko dávať do poriadku, utlmí nás, upokojí pulz, zníži tlak a nám sa uľaví, pozn. red.). Jeho nervy spolu komunikujú pomocou acetylcholínu, ktorý tlmí zápalovú odpoveď imunity.

Čo sa deje pri chronickom strese?

Pri ňom sa adrenalín až toľko neuplatňuje, neslávnu úlohu v tomto procese zohráva hormón kortizol. Ten „zlý a škaredý“, pretože je „stresový“. Toto označenie mu nerobí práve dobrú reklamu, hoci je to hormón veľmi užitočný. Napríklad bez neho by ste sa len veľmi ťažko prebúdzali, pri fyzickej aktivite zase zabezpečí, že vaše telo bude energiu efektívne čerpať zo zásob tuku a glykogénu. Ak ste však dlhodobo v strese, budete mať jeho hladinu zvýšenú chronicky, teda trvalo.

Čomu to škodí?

Kortizol má vo zvyku imunitný systém mierne utlmovať. Ovplyvňuje totiž to, ako efektívne imunitné bunky tvoria cytokíny. To sú molekuly, ktorými medzi sebou tieto bunky komunikujú a koordinujú svoju reakciu na potenciálne ohrozenie vášho zdravia. Ak imunitné bunky nie sú také aktívne, je to z hľadiska rizika infekcie problém, pretože nikto nechce mať lenivý imunitný systém. Trvalo zvýšená hladina kortizolu teda znamená, že vaša imunita nefunguje tak dobre, ako by mohla. Ale pozor, nie je to len vec stresu, rolu hrajú aj emócie.

Napríklad?

Je dokázané, že keď sa nahneváte,