Tehotné mamičky sa často svojim deťom, ktoré sú ešte v brušku, prihovárajú, spievajú im, púšťajú im hudbu. Má to nejaký vplyv na ich budúcu reč a jazykové schopnosti?

Áno, ale do akej miery, to, bohužiaľ, presne nevieme. Nenarodené dieťa vníma a rozlišuje rôzne zvuky zvonka už od 7. mesiaca tehotenstva a zvuková stimulácia sama osebe je dôležitá pre správny vývoj sluchu. Ak dieťa počuje a matka používa hovorený jazyk, dieťa si ho začína osvojovať ešte pred narodením. Keď sa potom narodí, dokáže rozpoznať jazyk matky od iných jazykov. Preferuje počúvanie materinského jazyka, pretože si naň zvyklo už v maternici. Maoriovia na Novom Zélande majú vraj tradíciu, pri ktorej nastávajúci otec vymýšľa špeciálnu pesničku, ktorú spieva bábätku už v tehotenstve. Počas pôrodu ju potom spieva znova, aby dieťa podporil pri príchode na svet.

Dieťatko sa teda rodí za hlasom svojho otca?

Je to možné. Z výskumov vieme, že plod dokáže už v maternici rozlišovať známe a neznáme zvuky. Bábätká reagujú na riekanky alebo pesničky, ktoré počuli prenatálne (pred narodením, pozn. red.), oveľa silnejšie ako na nové podnety. U Maoriov sa taká pesnička stáva pre dieťa prvým spojením s vonkajším svetom – priťahuje jeho pozornosť a možno ho aj upokojuje. Presný fyziologický mechanizmus, ktorým by spev uľahčoval pôrod, zatiaľ nepoznáme, ale z pohľadu dieťaťa to určite dáva zmysel. Nazdávame sa, že ako ľudia máme tendenciu, možno vrodenú, zameriavať sa práve na ľudský hlas, čo je kľúčové pre neskorší jazykový vývoj. Otázka však zostáva, či by bábätko nereagovalo rovnako na vtáčí spev, ktorý by ešte z obdobia tehotenstva dôverne poznalo.

Prenatálne počúvanie, keď je dieťa ešte v maternici matky, je teda kľúčové z hľadiska jazykového vývoja?

Nie je nevyhnutné, ale určite pomáha. Novorodenci dávajú prednosť jazykom, ktoré počúvali už v maternici – reagujú na ich rytmus a melódiu inak ako na neznáme jazyky. Melódii a rytmu jazyka sa hovorí prozódia. Prenatálne vnímanie prozódie sa dá prirovnať k situácii, keď sa ponoríte pod vodu a počujete zvuky zvonka – nerozumiete jednotlivým slovám, ale jasne vnímate intonáciu, rytmus a dôrazy v reči. Toto naladenie sa na prozódiu zrejme uľahčuje ďalšie osvojovanie si jazyka vrátane vnímania jednotlivých hlások, slov a ich vzťahov vo vete. Napríklad adoptované deti, ktoré boli v ranom veku premiestnené do iného jazykového prostredia, sa v dospelosti učia pôvodný jazyk o niečo ľahšie ako ľudia, ktorí ho nikdy nepočuli.