Kedy podľa vás ľudský mozog dosiahol pomyselný vrchol a kedy, naopak, začalo dochádzať k jeho úpadku?

Najprv by sme si asi mali ujasniť, na základe čoho sa meria vrchol. Myslím si, že je to podľa schopností jednotlivcov používať všetky aspekty mozgu, ktoré súvisia s pamäťou, s integráciou skúseností, s imagináciou, a to tak s jej tvorbou, ako aj jej realizáciou. Na základe produktov a vynálezov, ktoré týmto schopnostiam pomáhajú, a nie ich šetria. Na základe toho sa domnievam, že vrchol nastal v čase osvietenstva a končil sa na konci minulého storočia. Pád bezpochyby priamo súvisí s nástupom digitálneho veku a eskaluje v posledných dvadsiatich piatich rokoch. Počas štvrťstoročia sa nám darí ničiť schopnosti, ktoré sme si vybudovali počas posledných dva a pol storočí.

Ktoré konkrétne schopnosti máte na mysli?

To, čo robí človeka človekom. Tvorbu efektívneho spôsobu uvažovania, riešenia problému a kvality medziľudských vzťahov. Schopnosti mať určitý nadhľad nad sebou, nad vecami a mať určitú slobodu rozhodovať sa žiť tak, ako nám diktuje náš mozog. Nie tak, ako diktuje niekto iný.

Myslíte si teda, že digitalizácia, chytré telefóny a sociálne siete nás pripravujú o slobodu?

Ja si to nemyslím, existujú štúdie, ktoré to definitívne potvrdzujú. Niet vôbec pochýb o tom, že ponorenie sa do sveta obrazoviek nám berie čas aj všetky sociálne a intelektuálne schopnosti. U absolútnej väčšiny ľudí totiž pozeranie do obrazovky neprispieva k ničomu, čo by zlepšovalo ich inteligenciu alebo sociálne zručnosti. V neposlednom rade je to strata času, a navyše návyková. A keď nie sme na sociálnych sieťach, sme pod vplyvom nútenej digitalizácie života každého z nás. Dnes nie je možné, aby človek mohol normálne žiť bez povinnej digitalizácie. Nedávno som sa vrátil z Londýna, kde som si v reštaurácii musel objednať jedlo naskenovaním QR kódu, nie u obsluhy. Nie je možné prenajať si vozidlo bez kreditnej karty, to isté sa týka objednania letenky. Náš život sa stal predmetom automatizácie obrovského mraveniska.

Ale v určitých prípadoch môže digitalizácia predsa život zjednodušiť, a tým možno aj spríjemniť, nie?

Byť šťastnejší preto, že niekto robí všetko pre mňa alebo za mňa? Práve to v skutočnosti znamená, že čím ďalej, tým viac leňošíme. Nemusíme vyjsť von a dohadovať sa s niekým, pozerať sa ľuďom do očí, riešiť problémy na mieste. Môžeme to robiť v pokoji sami doma, bez ľudí. Bez premýšľania. A to je práve to, čo garantuje pokles našich intelektuálnych schopností, pretože mozog je vytvorený iba na základe jedného pravidla: používaj ho, lebo oň prídeš. Preto mozog mravca nie je väčší ako mozog mravca. Lenže náš mozog sa, metaforicky povedané, stane mozgom mravca, hoci vo väčšej hlave, pretože niekto alebo niečo čoraz častejšie robí všetko za nás a núti nás, aby sme to robili tak, ako si ten algoritmus praje.

Vaším najcitovanejším výrokom je, že deti kvôli mobilom a sociálnym sieťam hlúpnu. Máte na to nejaký dôkaz?

Táto otázka ma vždy prekvapí a je zaujímavé, že mi ju nekladú v žiadnej inej krajine.