Protesty v Srbsku sa začali po tragédii na železnici v Novom Sade z 1. novembra 2024, pri ktorej prišlo o život 15 ľudí, väčšinou študentov. Demonštranti tragédiu pripisujú nedbanlivosti vlády, korupcii a inštitucionálnym zlyhaniam.
Ich akcie trvajú už štvrtý mesiac. Ako vyzerajú a v čom sa líšia od tých predchádzajúcich, napríklad proti ťažbe lítia?
„To, čo odlišuje tie súčasné protesty od tých predchádzajúcich, je to, že sa snažia byť apolitické. Cielene nie sú namierené proti vláde, nesnažia sa otvárať politické témy, ktoré by štiepili spoločnosť,“ vysvetľuje Petr Čermák, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).
Dodáva, že k demonštrantom sa zámerne otvorene nepripája politická opozícia, možno aj preto, aby to nebolo na dosiahnutie cieľov kontraproduktívne.
Študenti však na druhej strane získali širokú podporu verejnosti vrátane učiteľov, odborárov, farmárov, zástupcov občianskej spoločnosti, spisovateľov i právnikov. Čo teda konkrétne požadujú?
„Zverejnenie všetkej dokumentácie k rekonštrukcii železničnej stanice, dôsledné prešetrenie prípadu, potrestanie vinníkov a vyvodenie zodpovednosti. Druhý balík požiadaviek sa sústredil na zvýšenie financovania vysokých škôl a tretí na prepustenie zadržaných študentov,“ hovorí Čermák.
Pod tlakom odstúpil premiér, dvaja ministri a vládni predstavitelia tvrdia, že všetky požiadavky splnili. Ich rétorika sa však vyostruje. Najnovšie protesty označil prezident Aleksandar Vučič za najšpinavšiu farebnú revolúciu v dejinách ľudstva, hoci predtým volal po dialógu.
„Aj Aleksandar Vučič je už z protestov nervózny. Skúšal rôzne taktiky, ktoré sú v jeho prípade osvedčené, keďže už má s masovými protestami skúsenosti. A vždy sa mu ich doteraz podarilo prečkať,“ vysvetľuje analytik s tým, že taktika volania po dialógu nevychádza a tou najnovšou je, že prezident sa snaží demonštrujúcich očierniť.
„Vidíme tu širokú paletu nástrojov, ako tie protesty delegitimizovať alebo očierniť, ale zatiaľ sa zdá, že žiadna z taktík nevychádza,“ dodáva Čermák.
Ako sa môže situácia vyvíjať? Samotný analytik je prekvapený z toho, že protesty trvajú tak dlho a sú naďalej také masové. „Za potenciálne riziko považujem to, či budú vedieť svoje požiadavky viac politicky definovať a vymáhať. Pretože ak sa snažia o zmenu systému, ten proces musí byť politický.“
V nejakom momente teda zrejme budú organizátori musieť svoj apolitický prístup prehodnotiť.
To by znamenalo zapojenie napríklad opozície, ktorá je v krajine dlhodobo slabá a rozdrobená. „Tých príčin je viacero. Jednak je to tlak vyvíjaný zo strany prezidenta, ako schopného politického hráča, ktorý dokáže menšie subjekty rozoštvávať, ale je to určite aj politická chyba na strane opozície, ktorá nebola schopná prísť s konštruktívnym programom.“
Ako to teda bude vyzerať do budúcnosti, keďže premiér je v demisii? „Aleksandar Vučič hrá o čas na ďalšie taktizovanie. Nevyjadril sa ešte ani k tomu, či sa uskutočnia predčasné voľby alebo či vznikne nová vláda. Má veľký manévrovací priestor a všetko bude záležať na tom, ktorý krok vyhodnotí ako najvýhodnejší,“ vyhlásil Čermák.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.