Slovenské školstvo prechádza v týchto týždňoch jednou z najrozsiahlejších reforiem za posledné roky. Parlament schválil viaceré zákony, ktoré majú zabezpečiť spravodlivejší prístup k vzdelávaniu, nové pravidlá financovania škôl a povinné školské obvody. Reformy, ktoré reagujú aj na odporúčania OECD, vyvolali silnú verejnú diskusiu – protesty rodičov, petície aj kritiku súkromných a cirkevných škôl.
Minister školstva Tomáš Drucker ozrejmuje dôvody zmien, ich vplyv na rodičov a deti a v relácii Doslova odpovedá aj na otázky týkajúce sa rovnosti a financovania školstva.
Parlamentom vám prešlo viacero zákonov. Najviac rezonovalo financovanie škôl. Kvôli nemu sa organizovali protesty aj petícia.
Rozsah zmien, ktoré parlament schválil, presahuje to, čo sa malo urobiť už pred rokmi. Jedna z približne jedenástich reformných oblastí sa týka spravodlivejšieho prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti. Reagujeme na dlhodobú kritiku OECD, ktoré upozorňuje, že na Slovensku má pôvod dieťaťa veľký vplyv na jeho úspech a výsledky.
To, z akého prostredia pochádzame, má najväčší vplyv na to, akí úspešní v živote budeme, a aj na to, aké akademické výsledky dosiahneme. Koniec-koncov výsledky našich 15-ročných žiakov v PISA testovaní tomu zodpovedajú. Tieto zmeny mali prísť možno pred 10 – 15 rokmi.
Tvrdíte, že cieľom je, aby si školy nevyberali žiakov, aby bola rovnosť, čo má zabezpečiť prístup aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. No školy môžu aj naďalej vyberať poplatky a ak áno, prídu o normatív. Nebude výsledkom, že sa školy samy rozhodnú, či rovnosť budú vyznávať alebo nie?
Systém staviame na garancii nároku, že pre každého rodiča a dieťa musí existovať zaručené miesto v základnej či materskej škole. Štát to má zabezpečiť, pretože všetci platíme dane a Ústava garantuje právo na bezplatné vzdelanie a povinnú školskú dochádzku.
Zároveň rešpektujem právo rodiča vybrať si školu, ale v realite toto právo pre mnohých neexistuje. Školy niektoré deti, napríklad so zdravotným či sociálnym znevýhodnením, nechcú alebo vezmú jedno dieťa a druhé nie. Preto má rodič aspoň nárok na spádovú školu, ktorá musí dieťa prijať. To je tá služba financovaná z verejných zdrojov.
V súkromnom školstve si vážim iniciatívu, ale už len školné vytvára bariéru. Podľa dát až 65 percent súkromných škôl, ktoré vyberajú školné, ho vyberá vo výške nad 500 eur ročne. To je pre mnohé rodiny prekážka.
Rozumiem filozofii, no keď štát stále umožňuje vyberať poplatky, neanuluje to efekt rovnosti?
Zostáva vám 76% na dočítanie.

