Prípad Zuzany z Gelnice, ktorú zavraždil partner napriek tomu, že násilie nahlásila a štátne inštitúcie o jej situácii vedeli, otvoril otázku, či Slovensko naozaj dokáže chrániť obete domáceho násilia.
Právnička a hlavná manažérka Koordinačno metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Barbora Burajová aj sociálna poradkyňa Ida Želinská, ktorá stojí za verejnou výzvou Už ani jedna, sa zhodujú, že hovoriť iba o zlyhaní jednotlivca nestačí.
Podľa Burajovej je pravda, že každý trestný čin je do istej miery zlyhaním konkrétneho páchateľa, no v tomto prípade sa nemožno tváriť, že systém urobil všetko, čo mohol.
„Keď sa pozrieme na ten prípad v širšom kontexte, že išlo o nahlásený prípad, kde prebehlo trestné stíhanie a jednoznačne štát mal možnosti tú pani ochrániť, tak by som povedala, že je férové sa kriticky pozrieť aj na tie otázky a klásť si ich, či vlastne sme urobili všetko pre to, aby sme pani ochránili.“
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
