Riešením situácie v mestách, ktoré by pomohlo úroveň zápch v špičke zlepšiť, môže byť i zdieľanie automobilov, ktoré mnoho samospráv (najmä v zahraničí) podporuje tiež bezplatným parkovaním. Aspoň taká je zatiaľ teoretická vidina.
Napríklad v Bratislave je zdieľaných áut zatiaľ len niekoľko desiatok a dá sa povedať že carsharing, teda zdieľanie áut, je u nás ešte v plienkach. V českej metropole je to však aktuálne niekoľko stoviek zdieľaných áut a väčšina z nich patrí firmám, ktoré ich za peniaze prenajímajú ľuďom. Problémom je, že Slováci si na myšlienku zdieľania vlastných vozidiel zatiaľ veľmi nezvykli.
Vo väčšine áut denne jazdí šofér sám, takže zdieľaním by mohlo dôjsť k zníženiu počtu áut na cestách a taktiež na preplnených parkoviskách. K zdieľaniu vozidiel u nás zatiaľ dochádza len vo väčších mestách. V Bratislave je to okolo 50 automobilov, v Košiciach zhruba 20 elektromobilov, do 10 zdieľaných áut ponúkajú aj Trnava či Nitra.
Carsharing je u nás zatiaľ len na začiatku svojej cesty, no je možné, že čoskoro bude dostupných oveľa viac takto dostupných vozidiel a dopyt po ich prenájme bude so stúpajúcimi nákladmi na vlastnenie auta čoraz väčší. Či takéto zdieľanie skutočne pomáha výraznejšie znížiť premávku v mestách, podľa odborníkov zatiaľ nie je isté.
„Podľa teórie môže jedno zdieľané auto nahradiť 10 až 15 vozidiel. Carsharingové firmy na Slovensku však podrobné dáta a využívanie nezverejňujú. Ani v zahraničí prakticky neexistujú výskumy, ktoré by potvrdili, že zdieľanie vozidiel pomohlo znížiť počet áut v mestách,“ hovorí Stanislav Gálik, psychológ a výkonný riaditeľ inovačného laboratória AuresLab.
Gálik vidí dôvod, prečo sa zdieľanie vozidiel na Slovensku zatiaľ veľmi nepresadilo, hlavne vo zvyklostiach domácich obyvateľov. „Predstava, že auto, v ktorom jazdia, pred nimi používali stovky ľudí, je väčšine Slovákom nepríjemná. Než by sa zbavili svojho auta a namiesto toho si požičiavali zdieľané, tak to si radšej nechajú svoje vlastné,“ tvrdí Gálik.
Zaujímavá je situácia v USA, kde nedávne štúdie, skúmajúce vplyv zdieľaných a „spolujazdných“ služieb na dopravu v San Franciscu ukázali, že po ich spustení premávka rapídne zhustla. Služby ako Uber alebo Lyft podľa autorov štúdie v rokoch 2010 až 2016 spôsobili predĺženie času na dopravu do daného miesta až o 60 percent.
Bez týchto služieb by sa pritom podľa štúdie čas predĺžil o zhruba 22 percent. Podľa štúdie taktiež viac než dve tretiny vozidiel týchto služieb majitelia kúpili za účelom podnikania, nie teda ako vlastný automobil, ktorý následne zdieľajú.