Wim Ouboter zarába na elektrických kolobežkách a podobných mestských približovadlách. Lenže to je pohodlné akurát v lete a keď prší, radšej idete autobusom.
Ouboter si tak vysníval niečo iné. Jeho firma Micro Mobility Systems existuje od roku 1999, prvé obrysy projektu Microlino vymyslel v roku 2015, s vývojom mu pomáhala vysoká škola ZHAW v Zürichu.
"Narýchlo pozliepaný prototyp vyrobený v Číne a prvýkrát predstavený na autosalóne v Ženeve 2016 znamenal prielom. Nadchol totiž do tej miery, že už v neverejný deň bola séria prvých 500 autíčok vypredaná. Potom sa o Microlino šírili už len krátke, optimistické správy, bez konkrétnych údajov. Vývojári však nezaháľali a vykonali zásadné úpravy na technike a karosérii," opisuje veteránista a bloger iDNES.cz Jiří W. Pollak, ktorý má z prvej série objednané Microlino s poradovým číslom 333.
Firma z Küsnachtu, obci ležiacej neďaleko od Zürichu, nakoniec našla partnera pre výrobu v talianskej firme Tazzari, ktorá v Imole vyrába štýlové mikroelektroautá. Práve na prelome januára a februára tohto roka sa tak rozbehla výroba. A Ouboter chce umožniť aj licenčnú výrobu v iných končinách.
Pre predstavenie finálnej verzie MICROLINE si Ouboter vybral mondénny klub v strede Zürichu. "Počas pár hodín bolo niekoľko stoviek vstupeniek vypredaných," opisuje Pollák. Prvé mikroautá majú doraziť za najrýchlejšími zákazníkmi na prelome jar/leto.
Ouboter už má dnes zozbieraných 4 600 objednávok. V čom je kúzlo? V geniálnym dizajne. Retro dnes frčí, v podaní Microlino však pridáva aj nápad. Ouboter sa netají tým, že mu inšpiráciou bola Isetta. Tú má síce väčšina sveta spojenú s nemeckým BMW, no je to pôvodom Talianka.
Mikromobil s jedinými dverami na "nose" bublinovitej karosérie je totiž pôvodne dielom talianskej firmy Isotermiche. Jej hlavnou náplňou práce bola výroba chladiacich zariadení a chladničiek. Jej majiteľ Renzo Rivolta bol však aj nadšený motorista a tak k tomu ešte založil po vojne automobilku Iso vyrábajúcu okrem áut aj skútre a motocykle.
Značka však dlho neprežila, aj keď vytvorila nádherné športové autá s fantastickým dizajnom od najlepších talianskych karosárov (najznámejším je Iso Grifo), za ktoré dnes zberatelia platia astronomické sumy.
Lenže paradoxne jej najznámejší výtvor je práve Isetta, vyzerajúca ako chladnička na kolesách, ktorú navyše nakoniec preslávila automobilka z Mníchova, ktorá kúpila (rovnako ako niekoľko ďalších firiem) na Isettu licenciu, upravila ju a v 50. rokoch minulého storočia s ňou motorizovala Nemecko.
Novodobé prevedenie má karosériu z plastu. Výbava je minimalistická: "Veď navigáciu má každý v smartfóne," hovorí Ouboter. Pasažieri sedia na jednoduchom sedadle, ktoré odkazuje na Isettu a palubná doska má len jeden multifunkčný displej. "Ako bonus bude každé Microlino vybavené otváracou strechou a hliníkovou minikolobežkou, bez príplatku, "dodáva Jiří W. Pollak.
Microlino je 243 centimetrov dlhé, meter a pol široké, rovnako vysoké a váži 450 kilogramov. Dovnútra sa majú zmestiť štyria cestujúci - dopredu dvaja dospelí, dozadu dve deti. 20-koňový elektromotor živí lítiové akumulátory, ktoré sa vraj rýchlonabíjačkou dajú nabiť za hodinu a z domácej zásuvky za štyri hodiny.
"Dojazd Microlino je závislý od voľby akumulátora. Ak si kupec vyberie akumulátor typ 1 - dojazd je 125 kilometrov. Typ 2 umožní cesty do vzdialenosti 225 kilometrov s maximálnou rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu. Microlino spotrebuje vďaka nízkej hmotnosti o 60 percent menej elektrickej energie ako aktuálne elektromobily," dodáva Pollák. Šprint z nuly na 50 kilometrov za hodinu zvládne znovuzrodená "chladnička na kolesách" za päť sekúnd.
Technicky nejde o auto, ale o štvorkolku a preto je v niektorých krajinách považované toto vozidlo za motorku a na jeho riadenie stačí aj vodičský preukaz na motorku. Tak by to malo byť podľa všetkého aj v Česku či na Slovensku. Ceny štartujú na sume 12-tisíc eur.