Komisia skúmala, do akej miery subvencie čínskej vlády narúšajú pri dovoze elektromobilov únijný trh. Predbežne tiež stanovila individuálne clá, ktoré by v prípade čínskej automobilky BYD predstavovali 17,4 percenta, u automobilky Geely 20 percent a u automobilky SAIC potom 38,1 percenta. Suma sa bude líšiť podľa výšky verejných dotácií, ktoré firmy dostanú.
Agentúra Reuters s odkazom na úradníka z EÚ napísala, že osobitné clo môže únia zaviesť po skončení dotačného vyšetrovania aj pre americkú automobilku Tesla. Čínsky výrobca Nio, na ktorého by sa malo vzťahovať 21-percentné clo, uviedol, že s opatrením nesúhlasí, pretože brzdí celosvetový obchod s elektromobilmi. Dodal však, že bude aj naďalej „skúmať nové príležitosti v Európe napriek protekcionizmu“.
V Európskej únii sa na elektromobily vyrobené v Číne v súčasnosti uplatňuje clo na úrovni 10 percent. Každých 10 percent nad rámec tohto poplatku by importérov elektromobilov z Číny vyšlo na jednu miliardu dolárov, uviedla agentúra Reuters. Plán Európskej komisie sa však stretáva s odporom nemeckého automobilového priemyslu.
Podľa odhadov banky HSBC vytvárajú nemeckí výrobcovia automobilov 20 až 23 percent svojich globálnych ziskov práve v Číne. Navyše významná časť automobilov dovážaných do EÚ z Číny pochádza od európskych výrobcov. Predstavitelia automobiliek BMW, Mercedes alebo Volkswagen chystané opatrenia kritizujú, pretože sa obávajú odvetných opatrení zo strany Číny.
„Reakcie a následky by mohli spustiť obchodnú vojnu, ktorá by bola pre región zničujúca. Je totiž silne závislý od dodávateľských reťazcov ovládaných Čínou,“ povedal agentúre Reuters analytik automobilového priemyslu Will Roberts zo spoločnosti Rho Motion. S kritikou vystúpil aj nemecký automobilový zväz VDA. Opatrenie podľa neho zvyšuje riziko globálneho obchodného konfliktu, píše iDNES.cz.
Západné automobilky sú z veľkej časti na čínskom trhu závislé a krajina je dôležitým výrobným centrom i lukratívnym zdrojom ziskov. Čínske ministerstvo zahraničia v reakcii uviedlo, že je rozhodnutím o uvalení ciel hlboko sklamané a protestuje proti nemu.
Spravodlivé podmienky
„Európska únia sa musí brániť neporovnateľným podmienkam, ktoré vďaka štátnej pomoci majú čínski výrobcovia elektrických automobilov. Clá však nesmú viesť k tomu, že sa bude v EÚ držať umelo príliš vysoká cena elektromobilov, okomentoval český minister dopravy Martin Kupka. „Európsky trh sa nesmie úplne uzavrieť pred čínskou konkurenciou, musí sa však brániť neporovnateľným podmienkam," dodal.
Pripomenul, že Peking poskytol svojim automobilkám subvencie rádovo miliardy dolárov, čo je výhoda, ktorú európske automobilky ťažko doháňajú a sú kvôli tomu v strete s čínskou konkurenciou v nevýhode. Námestník českého ministra priemyslu a obchodu Edvard Kožušník doplnil, že čínske elektromobily sú veľkou konkurenciou pre celý európsky priemysel, reakciu EK preto považuje za logickú.
„Je potrebné voliť takú mieru výšky cla a konkurenčných podmienok, aby sme nedosiahli to, že budeme umelo držať cenu elektromobilov na úrovni, že budú pre občanov nedostupné,“ uviedol zároveň Kupka. České ministerstvo dopravy so Združením automobilového priemyslu podľa neho budú robiť všetko pre to, aby na trhu panovali čo najspravodlivejšie podmienky a zároveň bol priestor na zlacňovanie elektromobilov.
„Clá musia byť primerané, nesmú zastaviť technologickú konfrontáciu medzi Čínou a Európou," povedal. Cena elektrických vozidiel je podľa Kupku jednou z hlavných bariér pre ich väčšie rozšírenie. Pokiaľ sa ju podarí znížiť a zároveň sa podarí odstrániť technické prekážky, ako je nedostatok dobíjacích staníc alebo krátky dojazd, vzrastie podľa neho podiel elektromobility na zaistení dopravy.
Vyšetrovanie
Európska komisia, ktorá dohliada na obchodnú politiku bloku, začala vlani vyšetrovanie, či plne elektrické vozidlá vyrobené v Číne nedostávajú štátne dotácie, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a či by na ne nemali byť uvalené dodatočné clá. Prešetrovanie bolo oficiálne začaté 4. októbra a môže trvať až 13 mesiacov.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová namieta, že ceny čínskych elektromobilov sú v dôsledku štátnych subvencií zhruba o 20 percent nižšie ako pri modeloch vyrobených v EÚ. Hrozí preto podľa nej, že čínske elektromobily zaplavia trh. Čína vo svete čelí rastúcemu obchodnému tlaku kvôli rastu vývozu svojich elektromobilov, ktoré podľa mnohých krajín Peking značne dotuje, aby podporil svoju umierajúcu ekonomiku.
Čínske ministerstvo zahraničia vyšetrovanie kritizovalo a označilo ich za protekcionizmus. EÚ hľadá zámienku na uvalenie ciel na dovážané automobily z Číny, čo je v rozpore s medzinárodnými obchodnými pravidlami, uviedla dnes v Pekingu hovorkyňa ministerstva Lin Ťien. V konečnom dôsledku by opatrenie podľa nej poškodilo vlastné záujmy Európy. Hovorkyňa už v utorok oznámila, že Čína sa nebude nečinne prizerať a bude hájiť svoje záujmy.
Volvo už plánuje sťahovanie
Zavedenie ciel na čínske vozidlá znepokojuje aj západných výrobcov automobilov, ktorí patria medzi popredných dovozcov z Číny kvôli veľkým továrňam v tejto krajine. Najväčším dovozcom elektromobilov z Číny do EÚ je americká Tesla. V strednodobom horizonte je podľa odborníkov únijnými clami najviac ohrozená spoločnosť Volvo.
V očakávaní zvýšenia ciel na dovoz z Číny začalo práve Volvo Cars presúvať výrobu elektromobilov z Číny do Belgicka. Pôvodne švédska automobilka je zo západných značiek považovaná za najviac ohrozenú plánmi na zavedenie ciel. Väčšinovým vlastníkom Volva je čínska firma Geely. Volvo zvažuje, že zastaví predaj elektromobilov vyrobených v Číne v EÚ, pokiaľ budú clá zavedené. Do Belgicka by sa tiež mohla presunúť výroba niektorých modelov určených pre Britániu.
Zvýšenie ciel na dovoz elektromobilov z Číny z 25 na sto percent v máji oznámila americká vláda. Už od augusta budú platiť vyššie clá na batérie do elektromobilov, počítačové čipy a vybrané zdravotnícke produkty.
Vzťahy medzi Čínou a EÚ sú napäté kvôli mnohým faktorom, medzi ktoré patrí aj zblíženie Pekingu s Moskvou po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. EÚ sa snaží znížiť svoju závislosť na Číne ako druhej najväčšej ekonomike sveta, najmä pri materiáloch a výrobkoch pre takzvanú zelenú transformáciu.
Turecko uvalí dodatočné clo 40 percent
V uplynulom týždni oznámilo turecké ministerstvo obchodu, že uvalí dodatočné clo 40 percent na dovoz áut z Číny. Chce tak ochrániť domácich výrobcov a zlepšiť bilanciu bežného účtu. Dodatočné clo bude v Turecku platiť od 7. júla a minimálne je stanovené na sedemtisíc dolárov za vozidlo. To znamená, že pokiaľ je sadzba 40 percent vypočítaná z ceny dovážaného vozidla nižšia ako sedemtisíc dolárov, tak platí, že dovozca zaplatí minimálnu sadzbu sedemtisíc dolárov.
„Dodatočné clo bude uvalené na dovoz konvenčných a hybridných osobných vozidiel z Číny s cieľom zvýšiť a ochrániť klesajúci podiel domácej výroby,“ uviedlo turecké ministerstvo obchodu. Rozhodnutie bolo podľa ministerstva prijaté s ohľadom na ciele deficitu bežného účtu a v snahe podporiť domáce investície a výrobu.
Turecko v roku 2023 zaviedlo dodatočné clá na dovoz elektromobilov z Číny. Zaviedlo tiež niektoré nariadenia týkajúce sa údržby týchto vozidiel a služieb. Vláda chce podporiť výrobu a vývoz, aby znížila obrovský deficit bilancie bežného účtu. Ten vlani predstavoval 45,2 miliardy amerických dolárov, uviedla agentúra Reuters.
Registrácie čínskych elektromobilov v Európe do konca apríla vzrástli o 23 percent
Počet registrácií elektromobilov vyrobených v Číne sa za január až apríl v Európe napriek hrozbe vyšších ciel zvýšil medziročne o 23 percent. Celkovo bolo v západnej Európe, vrátane Británie, za prvé štyri mesiace zaregistrovaných 119 300 elektromobilov vyrobených v Číne. To znamená, že zhruba jeden z piatich dovezených elektromobilov bol z Číny. S odvolaním sa na údaje spoločnosti Schmidt Automotive Research, ktorá analyzuje predaj batériových vozidiel v Európe, to napísal denník Financial Times.
EÚ sa pre čínskych vývozcov stala preferovaným trhom čiastočne vďaka tomu, že elektromobily dovážané z Číny zaťažuje iba desaťpercentným clom. Spojené štáty v máji oznámili, že clo na dovoz elektromobilov z Číny zvýši na sto percent. Západné a japonské značky vyrábajúce v Číne, vrátane Tesly, Volkswagenu a Hondy, sa na celkových registráciách elektromobilov vyrobených v Číne podieľali 54 percentami. Zvyšok pripadol na čínske značky, ako je MG a BYD.
Výroba áut v Číne je lacnejšia, čo priviedlo západné značky, ako je Tesla a Renault, k rozhodnutiu vyrábať elektromobily v Číne a potom ich dovážať do Európy. Analytici banky UBS vlani odhadli, že čínska firma BYD má oproti zavedeným tradičným automobilkám náklady nižšie o 25 percent.