Nenechajte sa zmiasť tvrdeniami výrobcov o doživotnej náplni chladiaceho systému. Ak je totiž pôvodná chladiaca náplň v systéme príliš dlho, dokáže viac škodiť, než pomáhať. Úlohou chladiacej kvapaliny pritom už dávno nie je len chladiť motor a jej výmena je jedným z najviac zanedbávaných servisných úkonov pri pravidelnej údržbe vozidiel.
Motorový olej, prípadne olej v prevodovke je často pretriasanou témou na rôznych fórach či v servisných diskusiách, samotná chladiaca kvapalina však zostáva často bokom záujmu. Práve jej pravidelná výmena však nie je nijak náročným a drahým procesom, pričom dokáže ušetriť nemalé nečakané výdaje za servis auta.
Ako to? Jednoducho, chladiaca kvapalina má už omnoho viac úloh. Ak je kvapalina staršia a jej ochranné vlastnosti dávno vyčerpané, nielen že neplní svoj pôvodný účel, ale motoru dokonca aj škodí.
Kedy ju treba riediť?
O odolnosti voči mrazu sa dnes pri chladiacich zmesiach baviť ani nemusíme. Ak zmes v priebehu životnosti príliš nenariedite čistou vodou (postupným dolievaním), zmes etylenglykolu a vody je stabilná a jej odolnosť proti zamŕzaniu sa v priebehu času nemení.
Podmienkou je tesnosť chladiaceho systému. Ak aj nejaká „voda“ časom ubudne, je dobré chladiaci systém dolievať znova nariedeným roztokom čerstvej chladiacej zmesi. Inak, keď sme už pri riedení, je chybou myslieť si, že nenariedený koncentrát nemrznúcej zmesi má vyššiu odolnosť voči zamŕzaniu, než jeho nariedený roztok.
Je to chemický paradox, ale ak zmiešate liter nemrznúcej kvapaliny a 0,8 litra čistej („mäkkej“) alebo demineralizovanej technickej vody, výsledná zmes bude mať odolnosť približne do – 40 stupňov Celzia. Samotný neriedený glykol totiž mrzne už pri -23 až -25 stupňoch Celzia, vždy ho preto treba nariediť vodou.
Destilovaná voda sa na riedenie príliš neodporúča, za určitých okolností môže byť totiž agresívna voči niektorých súčastiam chladiaceho okruhu. Ideálny pomer je riedenie 1:1, keď zmes nemrzne do -32 až – 37 stupňov Celzia. Ak však koncentrát nariedite demineralizovanou vodou v pomere 1:2, odolnosť kvapaliny voči zamrznutiu bude len do – 15 až -17 stupňov Celzia, čo môže byť za určitých okolností málo.
Treba si totiž uvedomiť jednu vec, kým v zime termostat alebo elektronická riadiaca jednotka (dnes už termostaty často výrobcovia nahrádzajú aktívnymi elektronickými ventilmi) pustí teplú vodu aj do chladiča za predným nárazníkom, auto stihne najazdiť slušnú porciu kilometrov na mraze, ktorý sa rýchlosťou prúdenia vzduchu ešte znásobí. A to by mohol byť pre chladiacu zmes (odolnú len do - 15 stupňov Celzia) v uzavretom chladiči problém.
Stará nezmrzne, ale škodí
Správna chladiaca kvapalina však plní v motore viac úloh. Musí preto obsahovať niekoľko dôležitých prísad, ktoré okrem toho, že zabraňujú jej zamrznutiu v zime, musia chrániť vnútro chladiacej sústavy pred koróziou, zabraňovať vzniku úsad, vodného kameňa, zabraňovať prílišnému poklesu pH a jej „okysľovaniu“ a v konečnom dôsledku aj peneniu.
To je dôležité nielen pri dolievaní, ale aj ako prevencia proti zavzdušneniu chladiaceho systému. Z napísaného je vidieť, prečo je tak dôležitá kvalita chladiacej kvapaliny. Ak je totiž jej rezerva alkality príliš nízka, veľmi rýchlo v chladiacom systéme „skysne“ (môže už v priebehu prvých mesiacov používania), čo má negatívny vplyv na tesnenia a dosadacie plochy hlavy valcov.
Takto znehodnotená chladiaca kvapalina napríklad nedokáže zabrániť elektrochemickým procesom medzi kovmi s rozdielnym potenciálom (typickým problémom je zničenie tesnenia pod hlavou pri celohliníkových motoroch).
Spomínate si, ako každý nadával, že slabinou motora Š781.136 v Škode Favorit je tesnenie pod hlavou s nízkou životnosťou? V mnohých prípadoch bola príčinou práve nekvalitná či stará chladiaca kvapalina s veľmi nízkym pH, nie chyba konštruktérov motora.
Tak ktorú?
Na trhu je niekoľko druhov chladiacich zmesí určených pre jednotlivé vozidlá. A aj keď je zaužívané ich členenie podľa farieb (G11 je modrozelená, G12 a G13 ružová) odporúčame vždy sa orientovať podľa parametrov uvedených v návode na použitie k vozidlu. Pri niektorých kvapalinách s nejasným pôvodom totiž farba nie vždy zodpovedá ich „výkonnostnej“ triede.
Vo všeobecnosti sa však dá konštatovať, že staršie typy (G11) s minerálynymi aditívami sú modrozelené, novšie s organickými aditívami (G12, G12++, G13) ružové, prípadne fialové. Líšia sa predovšetkým odolnosťou voči tvorbe úsad a vodného kameňa znižujúcich prestup tepla, čo je najmä pri moderných autách s relatívne malými chladičmi (kvôli aerodynamike) veľmi dôležitá vlastnosť.
Práve z tohto dôvodu nie sú staršie typy kvapalín (G11) s minerálnymi aditívami vhodné do chladiacich sústav moderných automobilov (rýchlo by stratili potrebné vlastnosti a vytvorili nebezpečné úsady).
Taktiež sa neodporúča miešať jednotlivé druhy chladiacich kvapalín, ak totiž zmiešate kvapaliny s minerálnymi a organickými aditívami, môžu sa v chladiacom systéme vytvoriť kaly (pripomínajúce jemné blato) a úsady radikálne znižujúce účinok celej chladiacej sústavy motora.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.