Padá súmrak, prší a na diaľnici pred vami náhle spozorujete tmavé auto, ktoré akoby sa vynorilo odnikiaľ. Žiadne zadné svetlá, len šedá silueta, ktorá takmer splýva s mokrým asfaltom a vodnou clonou. Vaša noha ide automaticky na brzdu a vtedy si uvedomíte, že ide vlastne o auto s aktívnym denným svietením, ktoré má síce predné svetlá zapnuté, no jeho zadná časť je doslova neviditeľná.
Tento scenár už väčšina vodičov zažila alebo pravidelne zažíva. Ide o fenomén, ktorý odborníci označujú aj ako „Ghost Car Effect“ a stal sa jedným z najčastejších bezpečnostných rizík súčasnej automobilovej dopravy. Denné svietenie, známe pod skratkou DRL, bolo do európskej legislatívy zahrnuté s dobrým úmyslom – zvýšiť viditeľnosť vozidiel počas dňa a znížiť spotrebu energie oproti klasickým stretávacím svetlám.
Výrobcovia áut preto masívne nasadili systémy, ktoré pri štarte motora automaticky aktivujú predné svetelné jednotky – či už ide o štýlové LED pásy alebo len menšie a menej výkonné halogénové segmenty. To všetko však popri tom, ako je zadná časť vozidla bez akéhokoľvek osvetlenia. EÚ sa na tento problém zamerala a v tichosti do platnosti pretlačila reguláciu, ktorá sa napokon výrazne dotkne výrobcov, no bez povšimnutia to nebude ani u motoristov. Nevyše, od roku 2027 môže dôjsť k ešte väčšiemu sprísneniu.
Ako je vôbec možné, že autá vybavené zväčša najmodernejšími technológiami, automatickými asistenčnými systémami, dokonca i kamerami sledujúcimi okolie a senzormi, môžu zlyhať v takej základnej veci, akou je osvetlenie zadnej časti? Odpoveď je v kombinácii technologického pokroku, ekonomických kompromisov a ľudského faktora. Čo EÚ potichu zmenila?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.