Za jej vznikom stojí Karol Róbert z rodu Anjouovcov a jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď tento uhorský kráľ povýšil Kremnicu z osady na slobodné kráľovské mesto a mal záujem o to, aby tu vznikla mincovňa. „Kremnica bola svojím nerastným bohatstvom predurčená stať sa významným mestom už v minulosti,“ hovorí Milan Kubík, vedúci oddelenia marketingu mincovne. Do roku 1430 stála mincovňa za mestskými hradbami, potom ju premiestnili do jadra mesta, kde zostala dodnes. „Dnes je Kremnica jediným mestom, ktoré má v historickom centre strojársky podnik.“

​Razili najkvalitnejšiu menu

Najskôr sa tu razili mince po vzore mincí z Florencie, práve z tohto dôvodu sa im ľudovo hovorilo florény (razili sa zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov). „Na jednej z nich bol latinský nápis, ktorý končil slovami „iste ducatus“, a tak sa začali nazývať dukátmi,“ vysvetľuje Milan Kubík s tým, že sa stali najkvalitnejšou a najtvrdšou menou v strednej Európe. „Je zdokladovaných viac než 21 miliónov kusov dukátov, ktoré sa tu za tie stáročia vyrazili.“ Hovoríme o období od roku 1328 až do 18. storočia. V Kremnici disponovali takými technológiami rafinácie zlata, že dokázali vyprodukovať 250-tisíc zlatých dukátov ročne.

„Postupom času bolo potrebné raziť väčšie množstvo mincí a prešlo sa na mince zo striebra, lebo zlato bolo výnimočnejšie a nebolo v takom množstve. Okolo roku 1499 sa začali raziť toliare, ktoré majú nejakú spojitosť už aj s medailami, boli väčších rozmerov.“

Svoje najlepšie obdobie zažila mincovňa v 18. storočí – za vlády Márie Terézie. V krajine bola jednou z najväčších v tom čase a produkovala najväčšie množstvo mincí, ktoré sa razili.

Prežila obe svetové vojny

V roku 1918, po prvej svetovej vojne, ešte...