Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku prekvapila všetkých, keď sa zrýchlila až o 9,4 percenta. Od júla do septembra sme tak vyprodukovali viac ako 482 miliardy korún.
Zhodnocovanie nášho hospodárstva pritom nespomalila ani letná sezóna, keď vyhlásilo celozávodnú dovolenku viacero veľkých priemyselných podnikov. Práve naopak -- po dovolenkách priniesla septembrová priemyselná produkcia najrýchlejší rast spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Slovensko preto môže tradične vďačiť najmä automobilkám. Na priemysle sa totiž už prejavil ich nábeh na plnú kapacitu výroby. Okrem toho sa do popredia dostáva aj ďalší pilier našej ekonomiky -- elektrotechnický priemysel. K rastu krajiny z tohto odvetvia prispelo najmä rozširovanie výroby v galantskom Samsungu a začiatky jeho nového závodu pri Trnave.
Raketový rast v treťom štvrťroku ekonómovia neočakávali a pred včerajším zverejnením údajov boli pesimistickejší: Šiestim bankovým analytikom v prieskume HN vyšiel odhad rastu na úrovni 8,4 percenta. Ministerstvo financií pritom už po druhom štvrťroku, kedy sa ekonomike darilo rovnako ako v treťom upravilo svoj odhad na celoročné tempo rastu o 1,4 percentného bodu na 8,8.
Napriek tomu, že Slovensko patrí k najdynamickejším ekonomikám na svete, do klubu bohatých Európanov sme sa však ešte nedostali. Priemerný Slovák má podľa prieskumu GfK na míňanie k dispozícii v prepočte 161-tisíc korún ročne, zatiaľ čo napríklad "vreckové" Luxemburčana je viac ako 900-tisíc. Niekde uprostred je "normoeurópan", ktorý dokáže minúť v prepočte necelých 394-tisíc korún. Výnimkou však ostáva Bratislava. Metropola, ktorá svojím hrubým domácim produktom na obyvateľa prevyšuje priemer únie, nemá problém prekonať nejeden západoeurópsky región.
StoryEditor