Význam Václava Havla ďaleko presiahol hranice Česka alebo Československa. Veľký ohlas získal už koncom 60. rokov ako spisovateľ a dramatik. Neskôr ako hlavná postava odporu proti komunistickému totalitnému režimu na čele hnutia Charta 77. A v roku 1989 ako symbol zamatovej revolúcie a pokojného prechodu k demokracii.
Z chartistu prezident
Prezidentom bol Václav Havel viac než 13 rokov. Prvýkrát ho zvolili 29. decembra 1989, desať mesiacov po tom, čo ho komunistický režim už niekoľkýkrát poslal do väzenia. Dôvodom bolo to, že ako vedúca postava chartistov bol nepriateľom štátu číslo jeden.
V júli 1990 ho už do funkcie československého prezidenta zvolil demokratický parlament. Do tretice sa Václav Havel stal prezidentom už samostatnej Českej republiky v januári 1993. O päť rokov neskôr sa stal hlavou štátu štvrtý a zároveň posledný raz.
Mal rozhodujúci vplyv na zmeny, ktorými Česko a jeho občania prechádzali po zamatovej revolúcii a prechádzajú až do dnešného dňa. Nielen ako prezident. Obzvlášť v čase rýchleho prechodu na trhovú ekonomiku v prvej polovici 90. rokov často upozorňoval na negatívne javy, ktoré toto obdobie sprevádzali. Často prekvapivo kriticky, ale zároveň povzbudzujúcim spôsobom. A vždy prezieravo. Jeho varovania, napríklad ak išlo o narastajúcu mieru korupcie či prudko klesajúcu politickú kultúru, prichádzali vždy s predstihom.
Stretnutie s Obamom
Bol to práve Václav Havel, kto svojím významom pomohol získavať pre celú krajinu rešpekt okolitého sveta. Niekoľkokrát ho nominovali na Nobelovu cenu mieru. Zásadne prispel svojou politikou k tomu, že sa Česko stalo súčasťou západného sveta a výrazným členom NATO aj Európskej únie.
Keď vo februári 1990 Havel prehovoril pred Kongresom Spojených štátov ako hovorca tých, ktorým sa podarilo zlomiť totalitné režimy východnej Európy, americkí zákonodarcovia jeho prejav 23-krát prerušili potleskom. Keď na jar 2009 navštívil Česko prezident Spojených štátov Barack Obama, vyžiadal si jediné osobné stretnutie, s Václavom Havlom.
Hrdina našej doby
Osobnosť Václava Havla bola taká silná, že celý rad významných politikov a intelektuálov neváhal každý rok na jeseň prísť do Prahy na ním organizované Fórum 2000. Medzi tými, kto sa na Havlových konferenciách od roku 1997 snažili identifikovať kľúčové problémy súčasnej civilizácie, boli napríklad nositelia Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel a Henry Kissinger alebo súčasná ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová. „Som nesmierne poctený tým, že ho poznám. Je to úplne obdivuhodný človek. Veľký spisovateľ, statočný muž. Muž, ktorý je, a bol ochotný ísť do väzenia kvôli svojim zásadám,“ napísal v roku 2006 Lou Reed v medailóne pre časopis Time. Ten Havla zaradil medzi 60 „hrdinov našej doby“.
Václav Havel nikdy neprestal byť českým prezidentom. Neprestal sledovať, kam a ako sa spoločnosť vyvíja, a stále ponúkal riešenia. A nádej. Ako napríklad v novembri 2009, keď sa náhle objavil na obrazovke Českej televízie, aby prehovoril k 20. výročiu zamatovej revolúcie a opísal svoju víziu na ďalšie dve desaťročia.
| |
Viac o téme nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách. |