StoryEditor

Lídri sveta riešia budúcnosť ľudstva

Celý svet upiera oči na nemecké mestečko Heiligendamm, kde lídri svetových veľmocí rozhodujú o tom, ako zastaviť vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, a teda aj klimatické zmeny.

Dohoda veľkých
Predbežná dohoda členov zoskupenia G8 znie: emisie skleníkových plynov by mali do roku 2050 klesnúť o polovicu. "Je to veľký úspech," povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina organizácii G8 tento rok predsedá, hoci sa lídri najväčších ekonomík nezhodli na tom, ako. USA a Kanada sa spoliehajú skôr na novú dohodu, keď v roku 2012 vyprší platnosť Kjótskeho protokolu. Zároveň by chceli, aby ju podpísali aj veľkí znečisťovatelia ovzdušia, ako Čína a India. Spolu s Brazíliou či Indonéziou však dali najavo, že pre dohodu G8 nie sú ochotné tlmiť svoj rastúci priemysel.
Zisk nad ekológiou
Emisné kvóty dnes (zadarmo) prideľuje Európska komisia svojim členským krajinám podľa požiadaviek firiem. Systém však môže čakať ďalšia "šoková zmena". Od roku 2012 si ich možno budú musieť kupovať. "Uvažujeme aj o možnosti celú kvótu dražiť," vyhlásila hovorkyňa eurokomisárky pre životné prostredie Barbara Helfferichová. Ukázalo sa totiž, že súčasný systém neobmedzuje vypúšťanie emisií dostatočne.
"Boli tiež prípady, keď niektorí producenti emisií chceli limity, hoci výrobu už zlikvidovali," upozornil minister životného prostredia Jaroslav Izák. Narážal tým na zostavovanie národného plánu emisnej kvóty.
Viac než potrebujeme
Napriek tvrdeniu firiem, že majú málo emisií, predvlani a vlani slovenské firmy nevyčerpali až päť miliónov ton - zima bola teplá a nemuselo sa toľko kúriť. Podniky preto emisie viac predávali ako kupovali.
Cena tony emisií je dnes extrémne nízka. Na bratislavskej burze stojí iba 29 eurocentov (asi 10 korún). Pred dvoma rokmi to však bolo od 300 do 1 100 korún. "Ani pri takto nízkej cene nie je u nás záujem o emisie." Prečo? Lebo firmy ich majú prebytok a nevedia čo s nimi, vysvetlil Ľubomír Chmelík z Komoditnej burzy Bratislava.

Emisné kvóty a Slovensko
- Na roky 2005 až 2007 nám Európska komisia pridelila 30,3 milióna ton
- Slovensko žiadalo o 3,7 milióna viac, no vlani reálne spotrebovalo menej
- Najviac oxidov uhlíka u nás vypúšťajú Slovenské elektrárne, U.S. Steel, Slovnaft, Siderit Nižná Slaná, veľké teplárenské spoločnosti, Duslo Šaľa, Kappa Štúrovo, Slovalco Žiar nad Hronom a iné

01 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Londýn zažil najväčšiu emisiu tohto roka 02 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Najhorší sú Maďari 03 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Krátko - Podniky a trhy 04 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Snaha o podporu vývozu sladu 05 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Existencia Sideritu závisí od plynu 06 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Kúpele Štrbské Pleso so stratou 07 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Termálne kúpaliská v kurze 08 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Dzurinda: Skončilo sa dobiehanie Českej republiky 09 - Modified: 2003-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Strach z ochudobneného uránu
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. apríl 2024 05:23