Ak plánujeme iba prezerať nenáročné internetové stránky, napríklad spravodajské, a prijímať a odosielať poštu, uspokojiť by sme sa mali i s obyčajnou vytáčanou analógovou, prípadne ISDN linkou. S pripojením, ktoré nám ponúka rýchlosť sťahovania do 128 kB/s (kilobitov za sekundu), si napríklad nebudeme môcť pozerať záznamy televíznych relácií či iné videá.
Hoci obľúbené P2P siete, ktoré prepájajú počítače po celom svete a ktorýkoľvek používateľ si môže stiahnuť film či hudbu z iného počítača, sú vo väčšine prípadov nelegálne, veľa ľudí očakáva od internetu práve toto - najnovšie filmy, hudbu, hry zadarmo, a to hneď bez dlhého čakania. Týchto lacný internet takisto neuspokojí. Na to je potrebná predovšetkým vysoká rýchlosť pripojenia, ďalej verejná IP adresa, ktorú napríklad poskytovatelia Wi-Fi pripojenia poskytnú vo väčšine prípadov len na požiadanie a za niekoľkostokorunový príplatok.
Niektorí poskytovatelia DSL internetu napríklad blokujú prístup k P2P protokolom, iní ho neblokujú, ale stanovujú maximálny objem dát, ktorý môže zákazník preniesť. Ak používateľ prekročí denný alebo mesačný stanovený limit, zníži sa mu rýchlosť pripojenia na minimálnu hodnotu postačujúcu na bežné prezeranie stránok. Tieto podmienky zvyknú uplatňovať poskytovatelia DSL internetu a tiež provideri Wi-Fi.
Pri lacných DSL pripojeniach si treba dávať pozor tiež na agregáciu. Vyjadruje maximálny počet účastníkov, ktorí môžu využívať službu v tom istom čase a ktorí sa zároveň delia o vašu rýchlosť pripojenia. Vyjadruje sa pomerom 1:X, pričom X predstavuje maximálny počet ľudí, s ktorými budete zdieľať vaše pripojenie. Pokiaľ sa teda v jednom okamihu pripojí na internet 20 ľudí, s ktorými zdieľate svoju rýchlosť a tých 20 ľudí bude sťahovať dáta, vydelí sa rýchlosť sťahovania týmito dvadsiatimi používateľmi.