Viac politiky ako ekonomiky. Aj takto hodnotia ekonómovia sto dní Ficovej vlády v ekonomike. Politické rozhodnutia totiž ovplyvnili všetky zmeny - reformu daňovej reformy, dohľad nad regulačným úradom, podporu hypoték či dôchodky. Zatiaľ sa však katastrofický scenár, ktorý predpokladali analytici, nenaplnil do bodky. "Ešte v júli to vyzeralo, že zmeny budú rozsiahlejšie a s oveľa horším efektom," konštatuje analytik Tatrabanky Robert Prega.
Daň z pridanej hodnoty však zatiaľ bude nižšia iba na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky. Nezaviedla sa ani špeciálna daň pre monopoly, zdaňované nebudú ani dividendy. Naproti tomu milionárska daň postihla aj menej bohatých, vláda berie neziskovým organizáciám a živnostníkom.
Najdôležitejší rozpočet
Vláda však zdedila ekonomiku v historicky najlepšom stave. "A práve teraz vstupujeme do obdobia, keď budú tieto zmeny badateľné. Práve nasledujúce dva roky budú najúspešnejšie z hľadiska vývoja makroekonomiky a tým sa zväčšuje aj manévrovací priestor novej vlády," vysvetľuje Prega.
Aj vďaka tomu si môžu vládni predstavitelia dovoliť rozdávať, napríklad dôchodcom vianočné príspevky či rodičom na prvé dieťa. Premiér Robert Fico však neustále zdôrazňuje, že všetko podriadi maastrichtským kritériám. Eurom totiž podľa Fica budeme na Slovensku určite platiť už v roku 2009. "Aj vďaka tomu sa nekoná scenár radikálnej zmeny, ktorý bol očakávaný časťou trhu po ohlásení vzniku súčasnej koalície," hovorí hlavný analytik Unibanky Viliam Pätoprstý.
Vďaka euru poputuje zajtra do vlády rozpočet s deficitom verejných financií 2,94 percenta. Pričom výsledok rokovaní o rozpočte bude podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála kľúčový. Prijatie rozpočtu považuje za dôležitý výsledok sto dní vlády.
Ako však upozorňuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian, väčšina doteraz realizovaných opatrení sa týkala príjmovej časti rozpočtu. "Na strane príjmov sú potešujúce len mierne, aj keď škodlivé, úpravy rovnej dane a pozitívny trend zvyšovania efektivity výdavkov," hovorí Tóth. Podľa neho sa však súčasne s tým zakladajú aj zlé trendy: Vláda nevyužíva možnosť preorientovať svoju politiku smerom k vzdelanostnej ekonomike a najvyšší nárast výdavkov nad rámec východísk dáva do neefektívneho a neperspektívneho sektora - poľnohospodárstva. "Znižuje pritom výdavky na vedu a výskum, v regionálnom školstve obmedzuje projekty ako Infovek," dopĺňa.
Ministri bez vízie
A takýto bude podľa analytikov vývoj: "Vláda bude v pokušení riešiť niektoré problémy utopením v peniazoch, ktoré budú plynúť z dobrého vývoja ekonomiky," myslí si Prega. Podľa Tótha cítiť u mnohých ministrov nedostatočnú kapacitu, pričom im chýba vízia. "Rovnako je otázne, nakoľko budú ministri obhajovať záujmy spoločnosti pred záujmami rôznych lobistických skupín. Takéto drobné ústupky (či už ide o malé snahy notárov alebo obrovské lákadlá eurofondov) môžu totiž postupne nabrať silu a spôsobiť rozvrat verejných financií v dlhodobom horizonte," upozorňuje Tóth.
pre zväčšenie kliknite na graf
pre zväčšenie kliknite na graf