Bežní ľudia obvykle nepoznajú makroekonomické súvislosti do detailov a ekonomické pojmy ako hrubý domáci produkt, platobná bilancia alebo reálny efektívny výmenný kurz väčšina z nich nemá vo svojom slovníku. Z tohto dôvodu Slovenská ratingová agentúra vytvorila index Ekonomickej sily občana (ESO), ktorý poskytuje komplexný pohľad na ekonomickú situáciu občana a veľmi okrajovo aj očakávania do budúcnosti.
Rýchly rast
Počas celého roku 2004 prekonávali hodnoty indexu ESO svoje rekordné hodnoty dosiahnuté počas svojej histórie. Pred rokom 2004 dosiahol tento index svoju maximálnu hodnotu v decembri 2002 a to na úrovni 102,6 bodu. Túto hodnotu však v roku 2004 dosiahol už v marci a od tohto dátumu sústavne prekonával svoje dosiahnuté maximá a rýchlo rastie.
V decembri 2004 dosiahol index hodnotu 106,4 bodu a priemerná hodnota indexu v roku 2004 bola na úrovni zhruba 104 bodov. Priemerná hodnota indexu v roku 2004 bola o 1,8 % vyššia ako to bolo počas roka 2004. Tento medziročný nárast však nie je najvyšší, najrýchlejší rast hodnoty indexu sme zaznamenali v roku 2002 (o 2,9 %). Je to hlavne z toho dôvodu, že výška priemernej hodnoty indexu ESO bola v roku 2004 mierne utlmená poklesom hodnoty tohto indexu ku koncu roka 2003. Ak by sme však porovnávali hodnotu na konci roka (ktorá vo svojej podstate zahŕňa iba údaje z roku 2004), tak hodnota indexu ESO v decembri 2004 bola vyššia oproti decembru 2003 až o 4,4 %. To napovedá (spolu s ostatnými parametrami) o pomerne vysokej variabilite hodnoty indexu oproti jej priemernej hodnote v roku 2004. O tomto jave svedčí aj najvyššia štandardná odchýlka v roku 2004, ktorú index počas svojej existencie zaznamenal.
Čo vplývalo na rast?
Ako sa vývoj v ekonomickom prostredí preniesol do vývoja jednotlivých čiastkových indexov? Treba povedať, že ak by sme porovnávali priemerné ročné hodnoty, tak subindex zamestnanosti ako aj subindex priemernej mzdy by oproti roku 2003 zaznamenali pokles. Priemerná hodnota subindexu zamestnanosti sa totiž v roku 2004 znížila o 1,8 %. V podstate od začiatku zostavovania indexu ešte priemerná ročná hodnota subindexu zamestnanosti na medziročnej úrovni nerástla. Keďže pri zostavovaní indexu využívame 12-mesačné kĺzavé priemery, o vývoji v roku 2004 nám veľa povie aj hodnota jednotlivých subindexov v decembri 2004. V decembri hodnota indexu zamestnanosti dosiahla 89,7 bodu a oproti decembru predchádzajúceho roka vzrástla o 0,96 %. Od marca 2004 sme taktiež zaznamenali sústavný medzimesačný nárast hodnoty subindexu, čo predstavuje vôbec najdlhší sústavný medzimesačný rast tohto ukazovateľa. Od novembra 2004 po prvýkrát vo svojej histórii sme mohli pozorovať aj medziročný rast indexu zamestnanosti. To naznačuje mierne zvyšovanie zamestnanosti v sledovaných odvetviach.
Priemerná hodnota indexu príjmov v roku 2004 predstavovala 95,1 bodu, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 %. Hodnota tohto indexu v decembri 2004 však dosiahla úroveň 96,52 bodu a oproti decembru 2003 sa zvýšila o 2,5 %. Výraznejší medzimesačný rast miezd nastal v novembri, keď sa priemerná mzda v sledovaných odvetviach národného hospodárstva zvýšila až o 14 %. Najväčší vplyv na tento rast malo zvyšovanie miezd hlavne v priemysle, kde sa mzda medzimesačne zvýšila až o 17 %, i keď k výraznejšiemu rastu došlo aj v ostatných odvetviach. Napríklad v stavebníctve sa mzda v novembri zvýšila o 12 %, pri predaji vozidiel o 15,2 %, vo vybraných službách sa mzdy zvyšovali taktiež takmer o 15 %. V decembri 2004 síce mzdy v odvetví priemyslu a predaja vozidiel poklesli, pri porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka sa mzdy vo všetkých odvetviach zvýšili. Priemerná mzda za všetky odvetvia bola v decembri 2004 vyššia o 11 % ako v decembri predchádzajúceho roka. Najvyšší vplyv na nárast jej hodnoty malo zvyšovanie miezd v odvetví priemyslu (príspevok 5 percentuálnych bodov), v stavebníctve (1,2 percentuálneho bodu), ako aj vo veľkoobchode (2,1 percentuálneho bodu). Príspevky ostatných odvetví k rastu miezd sa pohybovali v kladných hodnotách pod hodnotou jedného percentuálneho bodu.
Na priaznivý vývoj reálnych miezd taktiež vplývalo spomalenie dynamiky rastu cenovej hladiny počas roka 2004. V podstate od augusta nedochádzalo k rastu cenovej hladiny a tá od tohto mesiaca buď stagnovala alebo klesala (medzimesačné porovnanie). Aj toto malo vplyv na rast subindexu príjmov.
Pokles nezamestnanosti a rast výdavkov
Trend poklesu evidovanej nezamestnanosti pokračoval aj v roku 2004. Priemerná miera nezamestnanosti v roku 2004 bola na úrovni 14,2 % a oproti predchádzajúcemu roku poklesla o jeden percentuálny bod. Tento kontinuálny trend poklesu nezamestnanosti sa prejavil v raste hodnoty subindexu nezamestnanosti, keď priemerná hodnota tohto indexu dosiahla 94,8 bodu, čo je o 9 bodov vyššia úroveň ako priemer v roku 2003. V decembri index nezamestnanosti dosiahol 98,36 bodu a medziročne vzrástol o 6,4 %. Rast sa teda oproti decembru 2003 spomalil, čo súvisí so spomaľovaním poklesu miery nezamestnanosti ako aj s vyššou porovnávacou základňou z predchádzajúceho roka. Keďže sa však pokles nezamestnanosti administratívnymi zásahmi už vyčerpal a ďalší prudký pokles už neočakávame, predpokladáme zmiernenie prudkého rastu tohto ukazovateľa.
V roku 2003 spotreba domácností klesala, čo sa odrazilo aj v poklese maloobchodných tržieb. V roku 2004 však došlo k opätovnému oživeniu spotreby a teda následne aj k rastu tržieb maloobchodníkov. Z tohto dôvodu aj subindex výdavkov v roku 2004 rástol. Priemerná ročná hodnota je však vyššia iba o 1 % ako v roku 2003. Koncoročná hodnota tohto subindexu sa v roku 2004 pohybovala na úrovni 119,47 bodu, čo znamená oproti decembru 2003 nárast o 6,45 %. V roku 2003 decembrová hodnota tohto indexu bola nižšia o 5,3 % ako v rovnakom období roku 2002. V roku 2005 by rast nominálnych miezd ako aj klesajúca inflácia mali vplývať na postupný nárast reálnych miezd, čo by sa malo prejaviť v pokračovaní zvyšovania spotreby a v ďalšom raste hodnoty tohto indexu.
Pokles úrokových mier a posilnenie výmenného kurzu
V roku 2004 došlo k viacerým znižovaniam základnej úrokovej sadzby Národnou bankou Slovenska. Tá znižovala základnú sadzbu celkovo štyrikrát a v roku 2004 ju znížila celkovo o dva percentuálne body. To sa prejavilo aj v jednomesačnej úrokovej sadzbe z vkladov, ktorá klesla zo 4,5 % v januári 2004 na 3,01 % v decembri toho istého roka. Index reálnych vkladov dosiahol v decembri hodnotu 120,7 bodu a medziročne vzrástol o 0,9 %. To predstavuje najnižší rast koncoročnej hodnoty tohto indexu počas celej jeho existencie.
Vývoj kurzu slovenskej koruny taktiež podporoval rast hodnoty indexu ESO. Výmenný kurz v podstate celý rok sledoval apreciačný trend ako oproti EUR, tak aj oproti USD. Kým januárový priemerný kurz sa pohyboval na úrovni 40,747 SKK oproti EUR, resp. 32,292 SKK oproti doláru, v decembri sa výmenný kurz pohyboval na úrovni 38,925 SKK, resp. 29,074 SKK. Koncoročná hodnota indexu kúpnej sily vzrástla o 4,5 % a dosiahla hodnotu 100,58. V tomto roku teda prekonala svoju základnú hodnotu.