"Ročne má odbor dopravy k dispozícii okolo 450 miliónov korún," hovorí vedúci oddelenia dopravných služieb Banskobystrického kraja Milan Ozdinec. Dodáva, že v okolí Banskej Bystrice síce povodne neboli, no aj tak môžu viaceré lokálne poruchy z podmočenia zhltnúť veľkú časť rozpočtu a na nič iné potom nezostanú peniaze.
Nové stavby sa vôbec nezačínajú, no Banská Bystrica sa - podobne ako ďalšie kraje - pripravuje na čerpanie peňazí z fondov Európskej únie. Doteraz sa europeniaze na opravy čerpať nedali. Od roku 2007 sa však situácia mení a na tieto účely môže Slovensko počas siedmich rokov získať 320 miliónov eur, v prepočte vyše dvanásť miliárd korún. Presun peňazí na iné účely nie je možný.
Pozemky stále bez majiteľov
Podľa Ozdinca si kraj už v tomto roku zoberie úver 400 miliónov korún a čiastočne ho použije na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod cestami, ktoré sa majú opraviť z europeňazí. Bez majetkovoprávneho vysporiadania sa totiž nedá vydať stavebné povolenie a bez toho je zbytočné uchádzať sa o grant.
Vysporiadať pozemky však nie je lacná záležitosť. Ich hodnota sa v starých vyhláškových cenách odhaduje pre celé Slovensko na desať miliárd korún. Podľa súdnoznaleckých posudkov to však môže byť aj štvornásobok. V Banskobystrickom kraji je pod cestami druhej a tretej triedy 26 miliónov štvorcových metrov nevysporiadaných pozemkov. Základná cena môže byť okolo 2,2 miliardy korún.
V Trnave je nevysporiadaných 70 percent pozemkov, dokonca stále nie sú podpísané delimitačné protokoly so Slovenskou správou ciest. "Havárie riešime rôznymi okľukami," pridáva sa vedúci odboru hospodárskej stratégie Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubomír Šavel. Podobne ako v Trnave, aj v Nitre sú dve tretiny pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy bez doriešených vlastníckych vzťahov.
Chýba register aj vinník
Postup doriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré prešli na samosprávy, má navrhnúť ministerstvo financií. Tak znie uznesenie vlády z júla 2004. "Neodťahujeme sa od riešenia tohto problému, ale zaujať stanovisko bez konkrétnych čísel je predčasné," komentuje situáciu hovorca ministerstva Peter Papanek.
Rezort financií požaduje od všetkých krajov register nevysporiadaných pozemkov a údajne si túto povinnosť niektoré kraje nesplnili. Na odboroch dopravy v jednotlivých krajoch však tvrdia, že už všetko odovzdali.
"Vysporiadanie pozemkov? Radšej o tom ani nehovorte, bol by to veľký zásah do hospodárenia mesta," tvrdí hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Poznamenáva, že práve z tohto dôvodu hrozí v Bratislave uzatvorenie celej Gagarinovej ulice, ktorá patrí v meste k najdlhším.
Bratislavský samosprávny kraj získa na cestnej dani, z ktorej by sa doprava mala uživiť, okolo 400 miliónov korún ročne. Vlani podľa Chudinovej prispel hlavnému mestu dvakrát po 15 miliónov korún na dopravné stavby, v tomto roku je tiež prísľub na dve stavby. "Práve cestná daň je jeden z hlavných dôvodov, prečo chce Bratislava získať štatút samosprávneho kraja," konštatuje Chudinová.
Ľudia sa ešte nezobudili
Ďalším problémom pre rozpočty obcí môže byť vymáhanie škôd za poškodenie áut na rozbitých cestách. Škodu najprv zaplatí poisťovňa, tá ju potom vymáha od správcu cesty.
Škody, ktoré si poisťovne vymáhajú od krajov v prípade poškodenia áut na výtlkoch, zatiaľ nie sú veľké. "Občania sa - našťastie pre nás - ešte nezobudili. Ale do budúcnosti to môže byť veľmi vážna hrozba a záťaž pre rozpočet," tvrdí Ozdinec. V ostatných krajoch je situácia obdobná.
V Bratislave prostredníctvom platného súdneho rozhodnutia riešili za túto zimu 12 prípadov poškodených áut. Najvyššia náhrada bola desaťtisíc korún, priemerná sedemtisíc. "Zatiaľ sme sa ešte proti takýmto škodám nepoistili, poistka by bola určite vyššia," uzatvára Chudinová.
| Cestná sieť Slovenska podľa vlastníkov | ||
|
Charakter |
dĺžka (v km) |
Vlastník |
| diaľnice | 329 | Národná diaľničná spoločnosť |
| rýchlostné cesty | 125 | Národná diaľničná spoločnosť |
| cesty 1. Triedy | 3 341 | Slovenská správa ciest |
| cesty 2. Triedy | 3 733 | Samosprávne kraje |
| cesty 3. Triedy | 10 400 | Samosprávne kraje |
| Zdroj: Slovenská správa ciest | ||