Práve skončil doktorandské štúdium na francúzskej univerzite a v krajine galského kohúta sa plánoval usadiť. Našiel si už aj zamestnanie, keď ho zaujal inzerát na slovenskom pracovnom portáli.
„Nejaká zahraničná firma hľadala projektanta spriahnutých oceľovo-betónových nosníkov,“ povedal v rozhovore pre HN Ján Bujňák. Zhodou okolností to bola vtedy technologická novinka a zároveň aj téma jeho doktorátu, a tak sa rozhodol ísť na pohovor.
Ten s ním v unimobunke v roku 2007 viedol vtedy 28-ročný šéf slovenskej pobočky fínskeho výrobcu stavebných materiálov Peikko. „Z Paríža som sa preto premiestnil do Kráľovej nad Váhom a začal som kariéru.“
Od začiatku sa špecializoval na výskum a vývoj, čo výrazne pomohlo firme rásť. Na mieste, kde stála unimobunka, je dnes fabrika, ktorá zamestnáva 360 ľudí a prakticky celú produkciu prefabrikátov, z akých sa stavajú nielen paneláky, vyváža do Škandinávie a západnej Európy.
Vďaka silným inovačným prínosom nakoniec v Peikko postúpil až na pozíciu viceprezidenta, ktorú zastáva dodnes. Prečítajte si celý rozhovor s Jánom Bujňákom:
Ste jedným z hlavných predstaviteľov veľkej fínskej spoločnosti pôsobiacej v stavebníctve. Ako sa Slovák od Žiliny vypracuje na takúto pozíciu?
V spoločnosti Peikko robím od roku 2007. K tejto práci som sa dostal aj vďaka doktorátu, ktorý som robil vo Francúzsku. Bol na tému navrhovania spriahnutých oceľovo-betónových nosníkov. To bola v tej dobe technologická novinka. Zrovna vtedy som končil štúdium a mal som už aj dohodnutú prácu vo Francúzsku. Následne som videl inzerát na jednom slovenskom internetovom portáli. Nejaká zahraničná firma hľadala projektanta spriahnutých oceľovo-betónových nosníkov. To ma veľmi prekvapilo, lebo to bola úplná novinka. Išiel som na pohovor. Ten sa konal zhruba na mieste, kde stojí táto fabrika. Vtedy tu, samozrejme, ešte nebola. Bola tu však unimobunka, kde som mal rozhovor s 28-ročným šéfom pobočky Peikko Slovakia. Povedal som si, že to môže byť celkom zaujímavé. Z Paríža som sa preto premiestnil do unimobunky v Kráľovej nad Váhom a začal som kariéru.
Na mieste, kde stála unimobunka, však časom vyrástol výrobný závod s 360 zamestnancami. Aký bol váš kariérny postup?
Od začiatku som sa špecializoval na výskum a vývoj, vďaka čomu sme dokázali posilňovať výrobu tu na Slovensku. To prispievalo k rastu kompetencií a zodpovednosti a následne som pred dvomi rokmi dostal ponuku, aby som mal na zodpovednosti výskum a vývoj vo funkcii viceprezidenta spoločnosti.
Museli ste sa z tohto dôvodu aj sťahovať?
Rodinu aj dom mám tu na Slovensku. Čiastočne som žil vo Fínsku do doby, kým neprišla pandémia. Za seba môžem povedať, že súčasná situácia je náročnejšia, ako počas môjho čiastočného fungovania vo Fínsku. Digitálna komunikácia, neustále skupinové hovory a absencia osobného kontaktu nie je úplne ideálna pre pracovné prostredie. Musíme však vydržať.
Ste špecialista...
Zostáva vám 85% na dočítanie.