Ani 15 percent, ani 40,50 či dokonca 100 percent dlhov. Firmám, ktorým Váhostav nebol schopný zaplatiť ich dlhy, hrozí, že nakoniec nedostanú nič. Vyhráža sa tým, nepriamo, samotná firma. Váhostav kontroverzného podnikateľa Juraja Širokého totiž pripustil, že skončí v konkurze. A to v prípade, ak premiér Robert Fico dostojí svojim vyhláseniam a preruší reštrukturalizáciu firmy. „Nechajte túto spoločnosť, aby dokončila svoj reštrukturalizačný proces. Keď ho prerušíme, je to koniec a koniec bude nezvratný,“ povedal generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčik.
Fico: Necháme vás zauditovať
Je to vydieranie – reagoval na pohrozenie Fico včera v relácii RTVS O 5 minút 12. Deň predtým premiér po stretnutí so živnostníkmi avizoval, že chce pozastaviť ochranu firmy pred veriteľmi a nechá ju zauditovať. „Chceme dať šancu veriteľom zistiť, v akej kondícii je firma,“ vyhlásil Fico.
Firma Juraja Širokého, ktorý je aj údajným mecenášom Smeru, malým dodávateľom dlhuje takmer 105 miliónov eur. Medzi nimi je aj žilinská spoločnosť Energy Pro, ktorá nedostala od Váhostavu splatených 50-tisíc eur a vlani naň preto podala návrh na konkurz. „My s týmto postupom súhlasíme,“ reagoval konateľ firmy Jozef Válek na margo prerušenia reštrukturalizácie, ktorá sa začala vlani v septembri. Ako presne by mal tento krok vyzerať, premiér nespresnil.
Karikatúra Ľubomíra Kotrhu v pondelkových HN.
Silnejší slabší
Faktom je, že pôjde len o jednu zmenu z mnohých. V rámci nového znenia zákona o reštrukturalizácii, ktorý Smer navrhuje a parlament o ňom rokuje už niekoľko dní, chce napríklad zmeniť výber správcu, malo by sa tiež posilniť postavenie nezabezpečených veriteľov, teda firiem a živnostníkov. Tí by mali mať v porovnaní so súčasnosťou silnejšie slovo.
„Ak Váhostav padne do konkurzu, nezabezpečení veritelia dostanú s vysokou pravdepodobnosťou nulu. A to vzhľadom na vysoké zabezpečené pohľadávky bánk,“ vraví partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas.
Na margo prerušenia reštrukturalizácie a prípadného vyhlásenia konkurzu šéf Váhostavu povedal, že „toto nie je ani vyhrážanie, ani vojna, ale realita“.
Návrhy zmien v zákone, ktorý má prerušiť oddlžovanie stavebného gigantu, nie je jediný. Ešte minulý týždeň Ficova vláda navrhla viaceré zmeny. Medzi nimi napríklad to, aby firmy dostali jasnejšie pravidlá pre požičiavanie si peňazí. Podľa návrhu by si už spoločnosti nemali svoje problémy riešiť cez úvery, ale cez zvýšenie základného imania. V návrhoch sú však aj ďalšie pravidlá. Po novom budú musieť opísať všetky svoje obchody, ktoré ich poškodili. Okrem toho do ozdravného procesu bude môcť vstúpiť firma, ktorá si vedie riadne účtovníctvo.
Do problémov sa Váhostav dostal z viacerých dôvodov. Jedným z nich boli pozastavené PPP projekty, ktoré pripravovala ešte prvá vláda Roberta Fica. Okrem toho sú za tým aj stratové zákazky. V troch kľúčových úsekoch diaľnice D1, ktoré Váhostav stavia, majú stavbári stratu do 60 miliónov eur. Práve za tieto stavby premiér vyvodzuje politickú zodpovednosť voči podpredsedovi parlamentu a šéfovi kresťanských demokratov Jánovi Figeľovi. Ten bol v rokoch 2010 až 2012 ministrom dopravy a jeho obdobie sa označuje aj ako obdobie lacných diaľnic. Za jeho éry stavbári ponúkali ceny v priemere i o viac než polovicu nižšie, ako očakával štát. „Je tu hospodárske riziko skrachovania malých firiem, živnostníkov a biedy, ktorá ich čaká,“ povedal v súvislosti s nízkymi cenami ešte v roku 2011 na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub exšéf Slovenskej správy ciest Pavol Pavlásek.
Po nástupe druhej Ficovej vlády sa situácia zmenila. Za éry Jána Počiatka stavbári ponúkali takmer 80-percentné ceny v porovnaní so štátnymi expertízami.