Po troch a pol roku vypnutej výroby čaká Slovalco reštart jednej z najväčších priemyselných prevádzok na Slovensku. Hlinikáreň musí zvládnuť nákladný návrat k produkcii, drahú elektrinu aj konkurenciu lacnejšieho hliníka zo zahraničia.
Generálny riaditeľ Milan Veselý pre HN hovorí o podrobnosti o budúcnosti fabriky, podpore z Envirofondu, energetickej zmluve aj rizikách, ktoré môžu ohroziť európsky priemysel.
Primárna výroba hliníka v Slovalcu je vypnutá približne tri a pol roka, pričom utlmovanie produkcie a postupné vypínanie pecí sa začalo už pred štyrmi. Udržiavanie fabriky v pohotovostnom režime stojí približne dva milióny eur mesačne a samotný reštart si vyžiada náklady na úrovni 100 miliónov eur. Strácali už majitelia trpezlivosť a plánovali Slovensko opustiť?
V decembri minulého roka sme absolvovali jedno z mnohých stretnutí s vládnymi predstaviteľmi za posledné roky. Spolu so šéfom Norsk Hydro Eivindom Kallevikom sme navštívili premiéra Roberta Fica. V tom čase som to nevedel, no myslím si, že majitelia, teda Norsk Hydro a Penta, boli prakticky zmierení s tým, že na Slovensku končia.
Stal sa však úplný opak.
Áno. Obával som sa najhoršieho, no premiér urobil vyslovene manažérske rozhodnutie a povedal: „Ideme do toho.“ Ešte v ten deň dal pokyny ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, ministerke hospodárstva Denise Sakovej a ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému, aby sa dohodli na ďalšom postupe. Následne sa začali veľmi tvrdé rokovania, ktorých výsledkom bol podpis memoranda.
Kritici tvrdia, že vláda zmenila postoj pre tlak finančnej skupiny Penta.
To vylučujem. Slovalco je akciová spoločnosť s dvomi majiteľmi, Penta je minoritný akcionár. Pre zahraničného partnera Norsk Hydro bude mať reštart oveľa vyššiu pridanú hodnotu. Takisto riešenia dohodnuté s vládou a samotný reštart prinesú pozitívne dosahy na celú slovenskú ekonomiku.
Jednoducho je zrejmé, že ťažký priemysel už nevyhnutne potrebuje pomoc, a tá, našťastie, nakoniec prišla. A napokon, riskovala by Penta, že by si pre svoj malý projekt, akým je Slovalco, vybavovala nejaké ústupky? Nie.
Vo výsledku vidíme dva hlavné faktory, ktoré už o necelé dva mesiace pomôžu oživiť výrobu hliníka v Žiari. Prvým sú zvýšenie kompenzácií energeticky náročným podnikom a druhým je vaša zmluva na dodávku elektrickej energie s Vodohospodárskou výstavbou. Poďme najskôr k zmluve. Aký objem výroby vám dokáže pokryť?
Ak by sme išli naplno, potrebovali by sme 2,5 terawatthodiny ročne. Od nich budeme kupovať približne tretinu našej kapacity.
Prečo tretinu – mali ste záujem o väčšie množstvo?
Vodohospodárska výstavba vyrába zhruba 2,2 až 2,5 terawatthodiny ročne, čo by nám kapacitne stačilo na plný chod. Problémom však je, že keď je sucho, nevie vyrobiť dostatok elektriny. Ide o problém, s ktorým nedávno zápasili aj v Nórsku.
Akú cenu za megawatthodinu sa vám podarilo dohodnúť?
V článku sa ešte dočítate:
- Kedy sa hlinikáreň opäť rozbehne a čo všetko tomu ešte musí predchádzať.
- Na čo využije vyššiu podporu z Envirofondu.
- Koľko pecí sa podarí po reštarte výroby uviesť do prevádzky.
- Ako sa vyvíja svetový trh s hliníkom a čo čaká toto odvetvie ďalej.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
