Miliarda ton. Toľko potravín sa ročne podľa Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu Organizácie spojených národov vyhodí na celom svete. Ide pritom až o tretinu všetkých vyprodukovaných potravín. V Európskej únii ide do koša sto miliónov ton potravín ročne, na Slovensku zhruba 560-tisíc ton. „Medzi potraviny, ktoré sa vyhadzujú v najväčších množstvách, patrí ovocie, zelenina, chlieb a pečivo, zemiaky a mäso,“ povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.
Situáciu chcú riešiť
V súlade s európskou legislatívou môžu obchodné reťazce v mnohých členských krajinách Európskej únie, napríklad aj v Rakúsku, Česku či Poľsku, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti ďalej predávať alebo darovať charitám. U nás to takéto jednoduché nie je. Ak v súčasnosti inšpektori v regáloch predajní nájdu potraviny po dátume spotreby či trvanlivosti, hrozí im pokuta. Takmer každý obchodník v súčasnosti radšej riskuje, že hodinu pred záverečnou nebude mať pre zákazníkov mlieko alebo chlieb, ako by mal platiť pokutu za to, že ho predáva po lehote spotreby alebo potom musel platiť za jeho likvidáciu, čo by mu spôsobilo vyššie výdavky ako zisk, vysvetlil podpredseda Coop Jednota Slovensko Martin Katriak. Obchodníci aj charitatívne organizácie by preto uvítali zmenu. „Koncom minulého roka bola otázka v súvislosti s potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti prerokovaná na rade ministrov a Slovenská republika sa, rovnako ako ostatné štáty, zaviazala spoluprácou pri tvorbe legislatívy, ktorá bude riešiť danú oblasť,“ uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala.
Od januára zmena
Prvé kroky k zabráneniu plytvania potravinami podnikol štát začiatkom tohto roka. Týkajú sa potravín pred uplynutím minimálnej trvanlivosti. Od januára umožňuje novela zákona o dani z príjmov obchodníkom odpočítať si z daní ich bezodplatné darovanie Potravinovej banke Slovensko. Tá je apolitickým občianskym združením, ktoré zadarmo zhromažďuje potraviny a následne ich prideľuje humanitárnym a charitatívnym organizáciám. „Predajcovia si aspoň týmto spôsobom budú môcť znížiť náklady,“ povedal Poturnay.
Novelu zákona privítal a využíva napríklad Kaufland, ktorý spolupracuje s Potravinovou bankou od roku 2013.„Celkovo sme minulý rok poskytli tovar v hodnote viac ako 400-tisíc eur bez DPH, išlo o takmer 700-tisíc kusov tovaru,“ povedal vedúci oblasti reklamy Martin Gärtner. Prečo sa však u nás môžu potraviny darovať iba jednému konkrétnemu občianskemu združeniu a nie rovno charitám či hospicom, je otázne. „Darovanie cez Potravinovú banku Slovenska zabezpečí, že sa k ľuďom nedostanú potraviny, ktoré by mohli byť škodlivé, respektíve získajú ich naozaj tí, čo ich potrebujú. Týmto spôsobom je zabezpečená väčšia prehľadnosť a transparentnosť,“ uviedlo ministerstvo financií v reakcii na otázku, či by nebol efektívnejší priamy vzťah predajcov a charít.
V okolitých krajinách je pritom darovanie potravín obchodníkmi priamo sociálne slabším ľuďom a charite zabehnuté. Privítali by ho aj naše charitatívne organizácie. „Ušetrili by sme náklady na prevádzku, klienti by mali oveľa pestrejšiu a chutnejšiu stravu a obchody by nemuseli vyhadzovať dobré veci do smetí,“ povedal Miroslav Jurík z organizácie Depaul Slovensko, ktorá pomáha ľuďom v núdzi. Dodáva, že ak by to bolo efektívne, vyhradili by si aj zamestnanca, ktorý by po zatvorení obchodov obiehal prevádzky a potraviny zvážal do nocľahární, hospicov a iných zariadení pre ľudí v núdzi.