Pri meraní tempa zdražovania nehnuteľností voči celkovej finančnej stabilite vychádzajú slovenské byty a domy cenovo nadhodnotené o 19 percent.
Na porovnanie, v Českej republike sú nehnuteľnosti vychýlené od rovnovážneho stavu o 25 percent. Stále sa však nedá hovoriť o realitnej bubline, ktorá keď praskne, bývanie zlacnie. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Swiss Life Select Slovensko.
Úverová analytička zo spoločnosti Zuzana Šimonová pripomenula, že ceny nehnuteľností v kvartálnom porovnaní vzrástli o 18,6 percenta, čo považuje za extrémny nárast.
"Ak sa na tempo rastu pozeráme v porovnaní s rastom platov, dostupnosť sa v zásade nemení," podotkla spoločnosť s tým, že aj to je dôvod, prečo prasknutie bubliny očakávať nemožno.
Spoločnosť ilustrovala, že od roku 2002 narástla priemerná mzda na Slovensku 2,5-násobne a ceny nehnuteľností trojnásobne. Klesli však úroky hypoték v rovnakom čase zo siedmich pod jedno percento, čo znamená, že bývanie nie je menej dostupné.
Byty teda dražejú pre vysoký dopyt, ale aj pre nízku ponuku. Napríklad koncom marca bolo v Bratislave v ponuke 2200 bytov v nových projektoch, čo je len tretina množstva z rokov 2016 a 2017, keď bola ponuka rekordne široká.
"Tento stav neznamená, že sa dopyt nasycuje, je to výsledok prepadu počtu nových bytových projektov včase finančnej krízy pred desaťročím. Na Slovensku je totiž smutným faktom, že bytový projekt od kúpy pozemku až po kolaudáciu aodovzdanie novým majiteľom trvá viac než desať rokov," vysvetlila spoločnosť.
Porovnala tiež, že kým na tisícku Bratislavčanov pripadá 385 bytov, napríklad v Prahe je to 478, Varšave 463, v Budapešti 524 a vo Viedni 574 bytov.
"Nie je dôvod čakať, že ceny bývania v blízkej dobe prestanú rásť," okomentovala Šimonová s tým, že znížiť sa môže len tempo rastu z viac než desiatich percent asi na polovicu.
"Aby sa tak stalo, museli by sa však zmeniť dnešné pomery na trhu. Očakávať však vblízkych mesiacoch viac bytov vponuke je nereálne, podobne nie je dôvod dúfať vpokles dopytu," uzavrela Šimonová.