„Pivovarnícky priemysel na Slovensku priamo aj nepriamo zamestnáva približne 19-tisíc ľudí. A to je obrovská zodpovednosť pre nás všetkých, ktorí ho reprezentujeme,“ hovorí Odin Goedhart, generálny riaditeľ Heineken Slovensko.
Ktorá vlastnosť vám v biznise najviac pomohla?
Mám veľmi rád ľudí, a to je vlastnosť, ktorá mi v každodennej práci veľmi pomáha. Pretože ten, kto nerád pracuje s ľuďmi, to má pri riadení veľmi zložité. Obzvlášť vo firmách, ktoré zamestnávajú množstvo ľudí a vzájomné interakcie sú na dennom poriadku. Mojou výhodou tiež je, že sa dokážem prispôsobiť jazyku a vnímaniu každého človeka, pokiaľ ide o rozličné pozície, ale tiež o rozličné kultúry.
Aký ste pri obchodných rokovaniach?
V akomkoľvek obchode alebo dohode, ktorú robíme, je dôležité, aby boli všetky zúčastnené strany vždy spokojné s dosiahnutým výsledkom. Ak to tak nie je, vyústi to do nestabilnej dohody. Ak teda s partnerom nevieme nájsť spoločného menovateľa pre našu dohodu, vždy diskusiu ukončím, aby si každý mohol ísť vlastnou cestou.
Dokážete aj podriadenému priznať, že ste pochybili?
Absolútne áno. Prvý dôležitý krok je si chybu priznať, potom ju napraviť, poučiť sa z nej a pokračovať ideálne už bez podobnej chyby. Toto sa netýka iba mňa, ale túto kultúru sa snažíme zavádzať v celej našej spoločnosti. Pretože sa chceme neustále zdokonaľovať a učiť. V podnikaní často platí, že ak neurobíte žiadnu chybu, zvyčajne sa ani neposuniete vpred. Je potrebné do istej miery riskovať, aby sa veci pohli správnym smerom.
Na ktoré svoje rozhodnutie ste najviac hrdý?
Najviac hrdý som na mnohé inovácie a produkty, ktoré sme spoločne s mojimi kolegami v období uplynulých dvoch rokov vďaka spoločnému nadšeniu a nasadeniu uviedli na slovenský trh. Od cidera Strongbow, cez Zlatý Bažant Radler 0.0 až po našu poslednú inováciu Zlatý Bažant ‘73, pivo, ktoré je inšpirované varným listom tohto piva z roku 1973. Túto receptúru sme spojili s modernými technológiami a umom súčasnosti, a výsledkom je unikátne pivo, ktoré má len pozitívne ohlasy konzumentov. Aj vďaka týmto inováciám sa nám podarilo oživiť stagnujúci pivný trh na Slovensku, ktorý opäť mierne rastie. Hrdý som aj na to, že sme nikdy nerobili kompromisy v oblasti kvality. Tá je a vždy bude pre nás prvoradá.
Ako mapujete možnosti zahraničnej spolupráce?
Heineken na Slovensku sa sústredí predovšetkým na slovenský trh a slovenského konzumenta. Súčasne, aj v súvislosti s obrovským úspechom našej novinky Zlatý Bažant ‘73, sa neustále zvyšuje záujem zahraničia o export Zlatého Bažanta. Očakávam teda, že export tejto našej vlajkovej značky sa bude zvyšovať. V súčasnosti Zlatý Bažant vyvážame približne do desiatich krajín sveta a licenčne ho vyrábame v štyroch.
Ak by prišla ponuka na predaj firmy, ako by ste reagovali?
Naša spoločnosť určite nie je na predaj.
Aké sú vaše najbližšie plány?
Pivovarnícky priemysel na Slovensku priamo aj nepriamo zamestnáva približne 19-tisíc ľudí. A to je obrovská zodpovednosť pre nás všetkých, ktorí ho reprezentujeme. Našou kľúčovou úlohou je preto zabezpečiť dlhodobo udržateľné pozitívne výsledky tak, aby sa na nás mohli všetci naši partneri aj zamestnanci spoľahnúť. S týmto cieľom sa budeme naďalej sústrediť na naše priority, ktorými sú predovšetkým úspešné produktové inovácie, oživenie predajného kanála Horeca a posilnenie prémiových značiek. To všetko pri neustálom posilňovaní nášho pozitívneho vplyvu na spoločnosť prostredníctvom aktivít spoločenskej zodpovednosti.
Vymenujte jedno byrokratické opatrenie, ktoré vám najviac komplikuje prácu?
V súčasnosti v role generálneho riaditeľa takéto opatrenie nepociťujem.
Ak by ste mohli zaviesť jedno podnikateľské opatrenie, ktoré by to bolo?
Z pohľadu bežnej legislatívy je pre nás ako podnikateľský subjekt veľmi dôležitá transparentnosť a predvídateľnosť zákonných noriem a možnosť byť súčasťou diskusie pri príprave zákonov, ktoré sa nás bytostne dotýkajú a môžu výrazným spôsobom nepriaznivo ovplyvniť vývoj odvetvia.
Stretli ste sa v biznise s korupciou?
Ja osobne som sa s korupciou nikdy nestretol. Samozrejme, počul som o prípadoch korupcie na Slovensku, čítal som o nich v médiách. Nikde, kde som doteraz pracovne pôsobil, som však s korupciou nebol osobne konfrontovaný.
Myslíte si, že podnikateľské prostredie u nás sa skultúrňuje?
V porovnaní s obdobím pred 20 rokmi, keď som prvýkrát prišiel do tohto regiónu, sa biznis okolo nás reprezentovaný našimi obchodnými partnermi, dodávateľmi, zákazníkmi, stále viac a viac profesionalizuje.
Čo sa podľa vás v biznise zlepšilo?
Z môjho pohľadu sa vo všeobecnosti za posledných 20 rokov podnikateľské prostredie zmenilo k lepšiemu. Aj keď je ešte stále veľa vecí, ktoré sa dajú zlepšiť. Dlhodobo sa snažíme k tomu aktívne prispieť. Zúčastňujeme sa napríklad na činnosti Business Leaders Fóra, ktoré zastrešuje Nadácia Pontis. Cieľom združených spoločností je neustále posilňovať agendu spoločenskej zodpovednosti a filantropie, ako aj transparentnosť v podnikaní bez korupcie.
Malo by sa Slovensko inšpirovať v ekonomických otázkach nejakou inou krajinou?
Z pohľadu kľúčových ekonomických indikátorov sa Slovensku darí. V rámci regiónu možno najlepšie. Dôležité je zamerať sa na potrebné reformy a zlepšenia v oblasti školstva, zdravotníctva tak, aby sa iní mohli inšpirovať Slovenskom.
Sú podľa vás na Slovensku dostatočné platy?
Plat je veľmi komplexný pojem. Na jednej strane ho určuje ponuka a dopyt po práci na pracovnom trhu, na druhej strane jeho reálnu výšku určujú reálne náklady na život. Priemerný plat na Slovensku v ostatných rokoch narastal, pokiaľ ide o všeobecné štatistiky. To je dobrá správa. Stále je však veľké množstvo šikovných ľudí a talentov, ktorí sa nedokážu na Slovensku uplatniť a odchádzajú do zahraničia. Je veľmi dôležité týchto ľudí udržať, aby sa z nich stali lídri budúcnosti.
Bolo pre Slovensko euro výhodou, alebo príťažou?
Keď sa pozriem späť na uvedenie eura v jednotlivých krajinách, vrátane mojej domovskej – Holandska – bol to náramne náročný proces, ktorý sprevádzalo množstvo rozporuplných emócií. Som však presvedčený, že pre Slovensko to bol dobrý krok. Mena je stabilnejšia a nie je vystavená fluktuácii, každá krajina eurozóny musí rešpektovať určité pravidlá hry. To sa Slovensku vracia v podobe väčšej stability vlastnej ekonomiky.
DOTAZNÍK
Vymenujte jedno byrokratické opatrenie, ktoré vám najviac komplikuje prácu?
V súčasnosti v role generálneho riaditeľa takéto opatrenie nepociťujem.
Ak by ste mohli zaviesť jedno podnikateľské opatrenie, ktoré by to bolo?
Z pohľadu bežnej legislatívy je pre nás ako podnikateľský subjekt veľmi dôležitá transparentnosť a predvídateľnosť zákonných noriem a možnosť byť súčasťou diskusie pri príprave zákonov, ktoré sa nás bytostne dotýkajú a môžu výrazným spôsobom nepriaznivo ovplyvniť vývoj odvetvia.
Stretli ste sa v biznise s korupciou?
Ja osobne som sa s korupciou nikdy nestretol. Samozrejme, počul som o prípadoch korupcie
na Slovensku, čítal som o nich v médiách. Nikde, kde som doteraz pracovne pôsobil, som však s korupciou nebol osobne konfrontovaný.
Myslíte si, že podnikateľské prostredie u nás sa skultúrňuje?
V porovnaní s obdobím pred 20 rokmi, keď som prvýkrát prišiel do tohto regiónu, sa biznis okolo nás reprezentovaný našimi obchodnými partnermi, dodávateľmi, zákazníkmi, čoraz viac
aprofesionalizuje.
Čo sa podľa vás v biznise zlepšilo?
Z môjho pohľadu sa vo všeobecnosti za posledných 20 rokov podnikateľské prostredie zmenilo k lepšiemu. Aj keď je ešte stále veľa vecí, ktoré sa dajú zlepšiť. Dlhodobo sa snažíme
k tomu aktívne prispieť. Zúčastňujeme sa napríklad na činnosti Business Leaders Fóra,
ktoré zastrešuje Nadácia Pontis. Cieľom združených spoločností je neustále posilňovať
agendu spoločenskej zodpovednosti a filantropie, ako aj transparentnosť v podnikaní bez korupcie.
Malo by sa Slovensko inšpirovať v ekonomických otázkach nejakou inou krajinou? Ak áno, akou?
Z pohľadu kľúčových ekonomických indikátorov sa Slovensku darí. V rámci regiónu možno
najlepšie. Dôležité je zamerať sa na potrebné reformy a zlepšenia v oblasti školstva, zdravotníctva tak, aby sa iní mohli inšpirovať Slovenskom.
Sú podľa vás na Slovensku dostatočné platy?
Plat je veľmi komplexný pojem. Na jednej strane ho určuje ponuka a dopyt po práci na pracovnom trhu, na druhej strane jeho reálnu výšku určujú reálne náklady na život. Priemerný plat na Slovensku v ostatných rokoch narastal, pokiaľ ide o všeobecné štatistiky. To je dobrá správa. Stále je však veľké množstvo šikovných ľudí a talentov, ktorí sa nedokážu na Slovensku uplatniť a odchádzajú do zahraničia. Je veľmi dôležité týchto ľudí udržať, aby sa z nich stali lídri budúcnosti.