Výťah nemôže nikdy spadnúť ako vo filme

Na stretnutie prišiel s typickým thajským úsmevom. Doniesol si ho z krajiny, kde teraz žije a pracuje ako šéf firmy pre juhovýchodnú Áziu. Branislav Baláž totiž „riadi výťahy“ v šiestich štátoch na Ďalekom východe. Pod palcom má okrem Thajska aj Vietnam, Laos, Kambodžu, Mjanmarsko a Filipíny. A presviedčal nás o tom, že výťah je najbezpečnejšie dopravné zariadenie na svete.

„To, čo sa ukazuje v amerických filmoch, že výťah spadne, sa reálne nemôže stať. Výťah má niekoľko stupňov zabezpečenia a vždy ho minimálne jedno z nich zabezpečí pred spadnutím,“ hovorí Baláž. Podľa neho sa však väčšina ľudí nad výťahmi nepozastavuje. Tvrdí, že nastúpiť a stlačiť tlačidlo je pre nich rutina. Napriek tomu vysvetlil, že aj vo svete gombíkov „hore“ a „dole“ existujú trendy či extravagantné nápady.

V praxi sa napríklad Baláž stretol s požiadavkami na pozlátené kabíny, hlavne od rodín zo Stredného východu. Samozrejmosťou sú aj výťahy v súkromných domoch. Niektorým ľuďom pritom nestačí mať len jeden, ale zabezpečia si rovno aj druhý pre služobníctvo.

Digi výťahy
Jedným z trendov, ktorý sa nevyhol ani tomuto odvetviu, je digitalizácia. Výťahy sa stávajú súčasťou systému celej budovy, postupne sa napájajú do cloudu. Majitelia tak môžu zbierať dáta o tom, koľko výťah chodí, kedy je treba ho servisovať a koľko energie spotrebuje. Baláž hovorí, že vo firme pracujú na tom, aby sa ľudia čo najrýchlejšie dostali v budove, kam chcú, a potom čo najrýchlejšie von. „Predstavte si, že vo veľkých budovách by ste namiesto karty od výťahu použili telefón, ktorý priložíte k turniketu a systém vám ukáže, ktorý výťah vás vyvezie. Vy prídete k výťahu, ktorý sa po pár sekundách objaví pripravený dopraviť vás na želané poschodie,“ hovorí manažér o tom, ako zefektívniť pohyb ľudí.

Firma KONE, pre ktorú Baláž pracuje, má pritom s veľkými budovami bohaté skúsenosti. Ich stroje má newyorská Trump Tower, londýnske City či Clock Tower v Mekke. „Pred par mesiacmi sme začali inštaláciu na Kingdom Tower v Saudskej Arábii, čo bude najvyššia budova sveta. Bude mať až tisíc metrov,“ prezradil Baláž.

Radšej predával kopírky
Top manažér pritom začínal ako futbalista. Detský sen však nevyhral nad zahraničným obchodom, keď si uvedomil, že vo veľkom futbale sa nepresadí. A tak Branislav Baláž odmietol ponuku od Spartaka Trnava a začal pracovať u známeho v obchode s informačnou technikou. Jednoducho, radšej predával kopírky, faxy a počítače, kým sa nenaskytli manažérske príležitosti. Potom pracoval v Panasonic Technics a v spoločnosti Hilti, ktorá ho nakoniec vyslala na dva roky do Moskvy. Pred desiatimi rokmi ho však lovci mozgov zlanárili do KONE. Nakoniec prišla v roku 2011 ponuka odísť s touto firmou do Thajska. S dvoma malými deťmi a manželkou sa presťahovali do Ázie, kde pochopil, že s tradičným manažérskym prístupom u usmievavých Thajčanov nepochodí.

„V Ázii je čas vnímaný úplne inak ako u nás v Európe. Taktiež aj definícia produktivity a efektívnosti je úplne iná a tomu sa musí prispôsobiť aj biznis a manažment ľudí,“ zhodnotil s tým, že to, čo u nás zvládne jeden, u nich robia traja ten istý čas. „Na druhej strane majú všetci v Thajsku prácu. Nezamestnanosť je len jedno percento,“ povedal Baláž a dodal, že napriek tomu, že žije v krajine, kde vládne vojenská junta, nevie, či by sa vrátil na Slovensko.


Prstom a topánkou sa neukazuje

Ako sa pracuje s Thajčanmi a inými národmi? Branislav Baláž tvrdí, že najväčšie poníženie je stratiť tvár. Napríklad tak, že zamestnanca verejne skritizujete.

Koľko máte teraz pod sebou ľudí?
Mám na starosti šesť krajín – Thajsko, Laos, Kambodžu, Mjanmarsko, Vietnam a Filipíny. Celkovo je to približne 450 ľudí z rôznych krajín, ktoré sa diametrálne líšia kultúrou a filozofiou života. Svoj európsky manažérsky prístup som musel zmeniť na základe lokálnej kultúry, zvykov a prostredia biznisu.

Aké sú rozdiely medzi krajinami, ktorým šéfujete?
Vo všetkých krajinách nájdeme rozdiely v kultúre, náboženstve, vzdelávaní a prístupu k práci. Thajčania sú tradicionalisti na kultúru, rodinu a na budhizmus. Vo Vietname sú ľudia veľmi ochotní tvrdo pracovať a učiť sa. Filipínci sú silne veriaci a majú veľmi radi pohodlnejší prístup k práci. Mjanmarsko je krajina, kde sa biznis rozvíja raketovým tempom a zahraničné investície rastú v každom sektore. Kambodža sa po dlhých rokoch útlmu začína rozvíjať taktiež vďaka zahraničným investíciám. Laos ako krajina so socialistickým zriadením má oveľa menej zahraničných investícií a najväčším investorom tam je Čína.

Čo vás učili na multikultúrnom tréningu pred nástupom do práce?
Tento tréning mi pomohol, ako porozumieť lokálnym ľuďom nielen v práci, ale aj v privátnom živote a ako sa vyhnúť trápnym situáciám. Trvalo mi dlhší čas zvyknúť si na tamojšiu kultúru a prácu s ľuďmi. O Thajsku sa hovorí ako o krajine úsmevu. Úsmev však znamená nielen radosť, ale aj reakciu na trápnu situáciu alebo keď nevedia, čo majú povedať. Taktiež sme sa učili, že sa nikdy nesmie sedieť s preloženými nohami a špičkou topánky smerovať na niekoho alebo ukazovať na niekoho prstom. Na mítingu nesmiete pred ostatnými povedať, že niekto spravil niečo zle, stráca tvár a to je to najväčšie poníženie.

Sú výťahy v mrakodrapoch niečím špeciálne?
Konštrukcia a dizajn výťahov vo výškových budovách má úplne iné konštrukčné, bezpečnostné a technické požiadavky ako pri nízkopodlažných budovách. Sú, samozrejme, rýchlejšie a prepravujú oveľa viac ľudí. Jedno z obmedzení, prečo sa budovy nestavajú vyššie, sú výťahy. To, že výťah nedokázal vyjsť do väčšej výšky ako zhruba 500 metrov.

A čo Burj Khalifa v Dubaji? Ten je vysoký 800 metrov.
Tam ide výťah do nejakého 124. poschodia a potom prestupujete na ďalší. Je to hlavne kvôli lanám. Oceľové lano má na výške 500 metrov váhu 29 ton a samotná hmotnosť lán je veľkou prekážkou. Naša firma teraz prišla so špeciálnymi uhlíkovými vláknami, ktoré vážia na rovnakej výške len 12,8 ton a šetria energiu. Už máme pár budov, kde sú tieto laná nainštalované a pred pár mesiacmi sme začali inštaláciu na Kingdom Tower v Saudskej Arábii, čo bude najvyššia budova sveta.

Aké máte plány? Ostanete v Thajsku?
V Thajsku som už päť rokov. Myslím si, že už je čas na zmenu a novú výzvu aj pre mňa. Neviem, či by som sa chcel vrátiť na Slovensko, keď vidím, čo sa tu deje v politike. Ale verím, že Slovensko sa obráti na ten správny smer a bude sa rozvíjať ako štandardná demokratická krajina.